Potrebujem len lásku, od každého

„Kedysi keď odchádzal, povedal dovidenia a keď prišiel tak nič,“ vyčíta starká svojmu zaťovi, že ju ani len nepozdraví. Otec Jano sa pritom ani nesnaží taji, že so svokrou nekomunikuje: „Ona ma takpovediac neuznáva.“ Tvrdí aj, že radšej ustúpi, ako by sa mal púšťať s energickou starou ženou do debaty. Tej ale chýba komunikácia. Sama totiž nikam nemôže ísť, lebo má choré nohy. „Cítim sa tu ako v base.“ Mama Anka sa snaží debatu odľahčiť. Vraj sa predsa nemôže starká cítiť ako v base, keď majú plný dom fanúšikov. Keď sa snaží zasiahnuť aj Klárka, dostane rýchlo hubovú polievku naspäť. „Ty sa do mňa nestaraj, ty tu nebývaš,“ odporučí jej starká. Klárka totiž nerozlíšila význam slova „sprostý“ v slovenčine a češtine. Aj keď len chcela poukázať na starkine vulgarizmy, vlastne jej celý čas nadávala do blbcov. Tá má ale vo svojich potrebách jasno: „Ja by som potrebovala len lásku. Od každého. Plným právom si to zaslúžim.“ Po improvizovanej babkinej kázni pridá svoje argumenty aj tato Jano. Už by chcel pokoj a aby ho nikto nekritizoval za to, čo robí pre rodinu.