Aké zvyky majú rôzne národnosti? Známe tváre prezradili, v čom sú ich Vianoce iné!
Zdroj:
TV JOJ
Jasmina Alagič (Česko Slovensko má talent ) – balkánska národnosť
Milujem vianočnú atmosféru, keď sa na chvíľu všetko spomalí a sme všetci spolu. V rámci balkánskej kultúry, Balkánci aspoň v Bosne Vianoce neoslavujú, lebo sú moslimovia. Avšak moja mamina zaviedla do našej rodiny, že máme počas Vianoc na stole šošovicovú polievku, cestovinový šalát, nie zemiakový, a rezne a plnené filety.
Zdroj:
TV JOJ
Marta Jandová (Česko Slovensko má talent ) - česká národnosť
Na Štedrý deň až do večera nejeme žiadne mäso. Je to taký náš pôst a keď som bola ešte dieťa, tak nám rodičia hrozili tým, že keď budeme jesť mäso a nebudeme sa postiť, neuvidíme zlaté prasiatko. Samozrejme, jeme kapra so zemiakovým šalátom a rybiu polievku. Keďže môj manžel je polovičný Slovák, jeho mamička je zo Slovenska, máme aj kapustnicu podľa receptu jeho maminky. Počúvame koledy, pálime františky, pozeráme sa na rozprávky a darčeky rozbaľujeme, keď zavolá Ježiško. Občas lejeme aj olovo a nechávame šupiny od kapra, ktoré si dávame pod každý tanier.
Zdroj:
Facebook Ondrej Kandráč
Ondrej Kandráč (Všetko čo mám rád) – rusínska národnosť
U nás doma sa to trošku premývalo, keďže ja som na rusínsko-slovensko-šarišskom pomedzí. Rodákom som z dedinky Krásna Lúka, takže veľmi dôkladne ovládam tradície aj slovenské, aj rusínske. Tú rusínsku hlavne vďaka mame. V čom je výnimočná rusínska kultúra je, že Rusíni majú prenádherné koledy. Vtedy človek vie, že prichádzajú Vianoce. V rámci gastronómie také typické jedlo je vianočná mačanka, na stole nesmeli chýbať bobaľky. Podľa mňa bobaľky je východniarsky unikát. Sú to opekance na niekoľko spôsobov – s makom, medom, v mlieku máčané, s tvarohom... To je tak úžasné jedlo, že to jednoducho patrí k Vianociam. Jedávame ho len raz do roka, a to počas Vianoc. Čo si pamätám z detstva, večera mala niekoľko chodov a zaujímavé je, že nikdy sa vianočné jedlo nevyhadzovalo. Všetko sa muselo zjesť.
Tiež je zaujímavé, že starí gazdovia, čo mali statok, išli po štedrovečernej večeri dať aj dobytku. Bolo to symbolické, že človek žil v symbióze s prírodou. Čo si ešte pamätám z detstva je, že vianočný stromček visel zo stropu a pod ním bola slama a reťaz. Slama symbolizovala jasličky, v ktorých sa narodil Ježiško (Isusko) a reťaz zase symbolizuje hlavné posolstvo Vianoc a tým je pocit spolupatričnosť a pocit, že držíme pri sebe.
Zdroj:
TV JOJ
Dávid Uzsák (Nemocnica) – maďarská národnosť
Podľa mojich osobných skúseností, aj podľa toho, čo mi povedali známi, je pri tak úzko spätých národoch, ako sú Maďari a Slováci, skoro nemožné zistiť, kde začínajú zvyky jedného a kde končia zvyky druhého národa. Pokiaľ viem, tak napríklad betlehemovanie a koledovanie patrilo aj k maďarským aj k slovenským zvykom. Z detstva si pamätám, že sme v Štedrý deň dodržiavali pôst. Jedli sme len makové pampúšiky. Štedrú večeru sme potom začínali predjedlom kombináciou oblátok, medu, orechov a cesnaku. Až niekoľko rokov dozadu som zistil, že Slováci si na štedrú večeru dávajú kapustnicu. U nás to bola vždy šošovicová polievka na kyslo. To je pre mňa asi jediný rozdiel, lebo inak sme pokračovali tradične kaprom a zemiakovým šalátom, ktorý zbožňujem. Dnes už sme v týchto veciach laxnejší. Nie sme pobožní, takže pôst dodržiavame skôr preto, aby nám večer viac chutilo. Kapra máme vždy, ale objavuje sa u nás už aj Gordon bleu.
Zdroj:
TV JOJ
Marián Balog (Iveta) – rómska národnosť
U nás na Vianoce vždy bolo veselo. Pochádzam z veľkej rodiny a príprava na vianočnú večeru bola vždy náročná, lebo toho bolo vždy veľa. Moja mama to robila tak, že deň predtým sa všetko predpripravilo. V rámci štedrovečerného stola nikdy na stole nechýbalo rómske jedlo, ktoré sa nazýva goja. Je to plnené bravčové črevo, plnka sa robí ako zemiakové placky. Potom sa to dá variť, niekto to máva varené, iní to zapekajú v rúre. Tú druhú verziu obľubovala aj moja rodina. Potom sme mali klasiku, ryba, kapor, rezne, šalát a koláče. Ešte mama robila taký zvyk, že dala na stôl z každého jedla, a to znamená, že hostí aj tých, čo tu s nami nie sú.
