(Ján Keselý)

Filip je čiernou ovcou rodiny, teda aspoň to z neho spravila Simona. Vždy mal problémy, už v škôlke sa miesto hrania s kamarátmi radšej pobil. Aj keď väčšinou šlo o nevinné šarvátky, aj to stačilo na to aby v očiach Simony rástol ako nezvládnuteľná a nebezpečná hrozba. 

Miesto toho, aby k nemu Simona zahorela čistou materinskou láskou, nevie, čo si s ním počať, bojí sa ho, je zosobnením chaosu a nevypočítateľnosti, čo ona neznáša a hrozí sa toho.

Jedno letné popoludnie pred piatimi rokmi zmení Filipovi život, keď svoju malú sestričku Bianku (vtedy cca 3 r.) v rámci hry takmer vyhodí z balkóna. Úplne ináč to však vidí jeho príliš úzkostlivá matka Simona, ktorá je presvedčená, že sa snažil svojej sestre ublížiť. Filip je následne „odprataný“ do diagnostického ústavu (polepšovne). Sám nevie pochopiť, prečo ho matka obvinila a odstrčila a niečo sa v ňom zlomí. Je poznačený matkiným postojom a jeho správanie sa následne len zhoršuje. Stále častejšie sa stáva hlavným účinkujúcim vo všetkých problémoch za stenami polepšovne a nejednému spolupacientovi naozaj ublíži. 

Jediný kto ho v ústave raz za čas navštívi, je dedko Albert. Ten je presvedčený, že Filip by nikdy nebol schopný Bianke ublížiť. Má k vnukovi veľmi blízky vzťah a usiluje sa aj spolu s Adamom, aby sa Filip mohol vrátiť na statok. To však Simona nedopustí, stále žije v strachu a a v panike, je presvedčená že Filip by ubližoval aj ďalej.