(Ivan Romančík)

Otec Adama a Simony, nevlastný syn Osvalda.  Celý život zasvätil chovu koní, ich výchove a opatere. Síce hovorí málo, no o to bohatší je jeho vnútorný svet. Otca veľmi nepoznal, zomrel, keď bol malý za nejasných okolností. Albert teda vyrastal pod kuratelou svojho otčima Osvalda, ku ktorému si nikdy nenašiel vzťah a preto radšej vyhľadával svet koní, ktorý mu bol bližší, emocionálne bohatší a priamočiarejší. Pri nich sa naučil, že svet a ľudia dokážu byť falošní, no pri koňoch sa vždy všetko vyjasní a ukáže sa, kto aký je v skutočnosti. Albert je uvážlivý, vždy dvakrát popremýšľa, kým niečo vyriekne, lebo vie, že slová vedia ubližovať a taktiež slovo robí chlapa. Je to muž činu. Namiesto toho, aby sa len prizeral, ak ide o dobro veci, vždy priloží ruku k dielu. On je tým, kto drží skutočnú tradíciu usadlosti Holzmann, už iba on nástojí na tom, aby sa tu chovali kone tak, ako sa to robilo dosiaľ. Je smutný z toho, že túto svoju myšlienku nedokázal dostatočne naočkovať aj svojim deťom. Tí totiž radšej počúvajú starého urečneného Osvalda ako jeho. A ten ich nainfikoval myšlienkou, že chov koní je stratová záležitosť. Albert však vie, že jeho pravda aj tak zvíťazí a zničenie chovu nikdy nedovolí, iba cez vlastnú mŕtvolu. To sa takmer stane skutočnosťou, keď sa pri záchrane svojich koní ocitne v ťažkej autonehode, ktorá nebola náhodná. V záchrane svojich koní mu bude pomáhať nie len jeho syn Adam, ale aj nová obyvateľka statku Hana, ktorá v ňom prebúdza dávne spomienky na lásku z detstva.