Používate zastaralú verziu prehliadača, z tohto dôvodu nie je možné prehrať video.
Prosím, aktualizujte si prehliadač na najnovšiu verziu.
Láska vo vzťahu má veľa podôb, sú chvíle kedy ju nedokážeme zadefinovať, lebo to až príliš bolí. Keď niekoho milujeme, znamená to, že mu nemôžeme ublížiť? Nie, práve naopak, väčšinou ubližujeme tým, ktorých milujeme... A čo sex? Bolo by naivné si myslieť, že ľudia ho majú len s ľuďmi, ktorých milujú... Ale dá sa oddeliť sex od lásky..? Dokážu to len muži, alebo sme schopné toho aj my?
My ženy považujeme väčšinou sex za milovanie... a vždy od dotyčného očakávame minimálne, že nás bude zbožňovať a ak aj netúžime hneď po vzťahu s ním, chceme aby po ňom túžil on. Prečo je to tak? Každá z nás chce, aby ju muži zbožňovali. Každá z nás chce, aby pre nás urobili aj nemožné... Keď nás opustia, veľakrát to nie je ani samotná pretrvávajúca láska, čo nás tak trápi, ale to, ako je možné, že na mňa tak rýchlo zabudol. Ako dokáže milovať hneď druhú, keď ešte včera ráno ma hladil po vlasoch... je to pre to, že muži majú srdcia ako autobus a pamäť na diaľkové ovládanie?
Srdce ako autobus – jedna žena nastúpi, zotrvá niekoľko zastávok, potom vystúpi...ale na tej istej zastávke nastúpi iná žena... Ale čo s tou, ktorá vystúpila? Ostáva po nej niekde stopa? V hlave? V srdci? Ostane, lenže už je prepnuté na iný kanál, tam už sa odohráva úplne iný film... Prečo to tak nevieme aj my... jednoducho prepnúť a začať nový film..? Tak ako muži lovia, my stále hľadáme... hľadáme toho pravého. Niekedy je to však veľmi kľukatá cesta, po ktorej sa vyberieme a tiež na nej dokážeme ublížiť... Ale ako zistíme, že sme ho už našli?