(Ivana Kubačková)

Vyšetrovateľka na oddelení vrážd. Má rada systém a poriadok a jej šéf zase jej dobré výsledky.
Lenka je trochu upätá, ale dokáže sa rozčúliť, keď jej niekto hádže polená pod nohy. Keď je nervózna napcháva sa čokoládou, potrebuje ju mať po ruke. Je slobodná matka a svojho syna Miška miluje. Bojí sa o neho, lebo nedávno mu operovali srdce a musí žiť s kardiostimulátorom. Aj keď je Miško samostatný chalan, Lenka sa mu snaží venovať všetok voľný čas, čo príliš nejde dokopy s jej prácou vyšetrovateľky. Aj Lenka má však svoje sny. Chcela by partnera, muža ktorý by bol milý, zábavný, pekný a mal by rád Miška. Chcela by si konečne obuť podpätky a trochu sa zabaviť. Ale nájsť takého muža nie je ľahké, skoro až nemožné... A do toho všetkého príde nový kolega Filip. Neriadená strela. Do práce s ním sa pustí so zaťatými zubami. S Filipom, pekným chlapom, obletovaným ženami, múdrym a neznesiteľným profesorom fyziky, sa spolupracuje ťažko, ale zato úspešne.
Lenka je vtipná a vždy koná podľa prísnych morálnych zásad. Verí tomu, že svojou prácou robí svet lepším, čo vo Filipovi vyvoláva úsmev. Podľa neho je spravodlivosť len teoretická konštrukcia neustálej zmeny v priestore a čase – v každom prípade nestojí za to, aby s tým strácal čas.

Filipove egocentrické správanie ide Lenke od začiatku na nervy. Nechce s ním spolupracovať, pretože on je ako buldozér, čo všetko prevalcuje a zničí, ale na druhej strane si niekde hlboko vo vnútri uvedomuje, že bez neho zrejme vojnu so zločinom nevyhrá. Dlho ho nemôže zniesť, pretože aj smrteľne chorý človek môže byť kretén. Napriek tomu Filipovi vlastne dôveruje a neustále mu kryje chrbát. Lenka je Filipom fascinovaná, no zároveň ju odpudzuje jeho narcizmus a amorálny postoj.

Svoju ľudskú tvár Filip ukáže vo vzťahu k Lenkinmu synovi Miškovi, ktorý trpí vrodenou srdcovou chorobou. S ním si rozumie a stanú sa z nich ozajstní priatelia.