My sme tí pí a pá...

Tonko, jeho mama Ivetka s manželom sa pripravujú na príchod možno budúceh nevesty. O zoznámenie s Tonkom totiž prajvila záujem istá slečna. Napokon sa ukáže, že ide o Katku, bojovníčku za práva moletiek. Tonko jej ako správny gentleman venuje kyticu umelých ruží. Spolu s rodičmi ju privítajú aj mierne upravenou verziou známej rozprávkovej pesničky: „My sme tí pí a pá z mačacej planéty...“ Pánovi Antonovi ale neušlo, že Katke sa pesnička veľmi nepáčila: „Krčila hore nos.“  Pani Iveta ide však hneď na vec a zisťuje, či má Katka o jej syna skutočný záujem: „Vedela by si si predstaviť žiť s ním?“  Na Katkinej tvári však bolo badať odpoveď. Negatívne ju prekvapilo vybavenie spálne, aj obsah už známych mrazákov. Absolútne zdesenie ale spôsobí pohľad do kúpeľne. Tonko si všimne Katkin nezáujem a mlčanie, preto sa ju snaží zaujať ponukou na lekciu tancovania.

Pani Martu stále trápi, že jej syna Dodo si nevie nájsť a prípadne udržať prácu. Radšej chodí po krčmách a s jej vecami do záložne. „Odkiaľ máš cigarety? Jáj, špaky máš...,“ zaujíma sa však stále o svojho syna. So životopismi a čistým registrom trestov pokračuje v hľadaní práce. „Od 15-tich som nekradol, pred tým áno. Ale už je tam nula,“ hovorí o svojom registri trestov. Zdá sa však, že jedna návšteva vo firme  a jeden telefonát sú  na jeden deň akurát tak dosť. Aktívny prístup treba zaliať aspoň tromi – štyrmi pivami.