Herci z Hranice prezradili, čo pašovali z cudziny za „socíku“: Ich historky vás pobavia!
Jozef Vajda
Snažili sme sa po kadejakých priečinkoch všeličo poschovávať a potom sme sa na hraniciach triasli, či nám to nenájdu. Problémom ale boli aj peniaze, pretože v tých časoch ste si mohli vziať do zahraničia len určitý obnos peňazí. Schovávali sme ich tak kade-tade. Viem o jednej príhode, že muzikanti si na zájazde schovali peniaze do opätkov na topánke. Nejakí dobráci ich ale udali a na hraniciach im to našli. Vzápätí ich vrátili naspäť do štátu a hral za nich niekto iný. V tej dobe sa vždy našli nejakí dobráci. Našťastie, už je to dávno za nami.
Jevgenij Libezňuk
Keď som prišiel domov, mama mi dala zarezaného moriaka. Vedel som, že z toho môže byť problém, ale rodičom sa ťažko dá niečo také povedať. Tak som si ho vzal so sebou na Slovensko. Keď som šiel cez hranicu, colník sa na mňa pozrel a spýtal sa, čo to mám. Povedal som, že moriaka. Colník nechápal, tak som mu vysvetlil, že som bol doma a mamka mi ho nabalila, aby som mal. Colník sa ma spýtal, či viem, že toto sa preniesť nemôže. Povedal som: Viem, ale skúste to vysvetliť mame, aby mi to nebalila. Urobím jej to, aby jej srdce krvácalo? Colník to pochopil a pustil ma cez hranice aj s moriakom. Keď som ale prišiel domov a rozbalil som moriaka, zistil som, že vedľa neho bol ešte ďalší a v ňom bol vopchatý kohút. Keby som to vedel, tak by som na tej hranici umrel od strachu a asi aj ten colník.
Roman Mrázik
Ja som na nejaké pašovanie nikdy moc nebol, ale vždy ma dokáže rozosmiať príhoda, ktorá sa traduje o mojom kolegovi z divadla Ypsilon v Prahe, Jiřím Vimrovi. Bolo to tesne pred Zamatovou revolúciou a Ypsilonka išla cez hranice na divadelný festival. Vtedy sa ešte museli vypisovať tzv. colné prehlásenia, kde sa vyplňovalo a zapisovalo všetko cenné, čo človek prevážal. Doložky sa odovzdali a čakalo sa na resumé. Naraz do autobusu vbehlo niekoľko colníkov, jeden z nich mával colnou doložkou a kričal: „Ako si to dovoľujete! Viete, že je to zakázané?! Kto z vás preváža ten Norkový kožuch?!” -“Tomu nerozumiem, čo to hovoríte?” namietal vedúci zájazdu. - “No predsa tu, pán Vimer píše, že preváža 1 ks norka!” „No to áno”, hovorí na to Vimer, „ale mám ho tu v obedári a s ryžou! On ich strýko doma chová!”
Michaela Čobejová
Na strednej škole som išla do Talianska a nemali sme povolené zobrať si žiadne peniaze. Takže samozrejme, že sme všetci pašovali doláre alebo západonemeckej marky. Ja konkrétne som ich mala vo versatilke. V Taliansku som si našla kamarátku, s ktorou som si potom písala a ona mi poslala slnečné okuliare, veľmi štýlové niečo ako dnes Ray-Ban, ktoré mi však na filmovačke v Prahe ukradli. Bola som totálne zrútená. Druhé mi už neposlala!
Sledujte obľúbenú Hranicu opäť v pondelok o 20:35 na JOJke!
