Používate zastaralú verziu prehliadača, z tohto dôvodu nie je možné prehrať video.
Prosím, aktualizujte si prehliadač na najnovšiu verziu.
Najväčším sviatkom Veľkej noci je Veľkonočná nedeľa a s tým súvisí azda najviac tradícií. Tou najdôležitejšou je ale posvätenie košíka s jedlom. „Veľkonočné sviatky u nás nie sú zvlášť odlišné svojím slávením od sviatkov tak, ako sú známe vo všeobecnom katolíckom ponímaní. U mňa osobne, vzhľadom na rusínsku obec, z ktorej pochádzam, sa viažu na gréckokatolícky obrad. Výzdoba prakticky pretrváva od Kvetnej nedele, keď sa v chráme posväcujú bahniatka a tie následne skrášľujú, spolu s ďalším dozdobením, príbytky. Ako inak, nemôžu chýbať kraslice, tradičný symbol Veľkej noci. Najtypickejším znakom pre nás je v košík s posvätenými jedlami, ktoré sa viažu na Veľkonočnú nedeľu, a v ňom sa vyníma príznačný symbol – baránok,“ vysvetlil Vlado Roháč. „Mne sa vždy viac páčila veľkonočná nedeľa, kde sme sa celá rodinka stretávali najprv na omši, kde sa posvätili košíky s jedlom a potom sme utekali domov. A to doslova utekali, lebo u našej babky v obci Ulič, majú zaujímavý tamojší zvyk a to ten, že kto domov dobehne najskôr, bude mať šťastie. Čiže si viete predstaviť starších ľudí utekať dolu kopcom,“ povedal Ladislav Ladomirjak s úsmevom.
A čo sa teda nachádza v košíku, ktorý sa v chráme posväcuje? „Pohostenie je tvorené prakticky tým, čo sa posvätilo v chráme na Veľkonočnú nedeľu. Košík tvorí súbor jedál, z ktorých každé má svoj špecifický význam. Pascha (tradičný veľkonočný sladký koláč), maslo, klobása, šovdra – teda sušená šunka, vajíčka, chren, cvikla, soľ. Toto štandardné zloženie je už individuálne obmieňané podľa vlastných predstáv tej ktorej rodiny. A z týchto svätenín sa následne v nedeľu či pondelok pripravuje pohostenie aj pre rodinu, známych a v neposlednom rade oblievačov,“ vymenoval seriálový Luka. Neodmysliteľnou súčasťou je aj tradičná veľkonočná hrudka či syrek. Ide o syr, ktorý sa pripravuje z mlieka a vajec.
Oblievačka a šibačka majú ženám zabezpečiť, aby boli zdravé a krásne počas celého roka. Kedysi sa preto dámy polievali vedrami studenej vody priamo z potoka či zo studne. Ako je to však v súčasnosti? „Veľkonočný pondelok ráno, keď ešte spím, k mojej posteli pristúpia dvaja chlapi, jeden s vodou, druhý s korbáčom a sú to môj syn Kristián a muž Valentin. A začne sa oblievačka so šibačkou. Mám to 2 v 1. Potom, keď som už poolievaná, vyšibaná a šťastná, dostanú moji olievači po vajíčku. Keď som veľmi, veľmi šťastná, tak aj finančnú odmenu! Potom u nás nasledujú bohaté raňajky, pri ktorých nesmie chýbať synov obľúbený "môj jarný zemiakový šalát",“ prezradila Ľudmila Lukačíková Kozmenko. Na oblievačku sa vždy tešila aj predstaviteľka seriálovej policajtky Larisy Hrihorovej. „S detskými časmi sa mi spája radosť z toho, že prídu oblievači. Každé dievča rátalo, koľko chlapcov ju prišlo poliať, aby sa mohla chváliť, koľko krát sa prezliekala,“ povedala Iveta Fejková so smiechom.
Herci, ktorí v Hranici stvárňujú bratov Chrabrenkovcov, si na pondelok zvykli vždy chystať poriadne veľké vedrá. „Veľkonočný pondelok mal jeden základný prvok, a tým bolo vedro. Dievčatá sme olievali zo zásady len a jedine studenou vodou z potoka alebo zo studne, aby boli krásne a zdravé po celý celučičký rok. Spomienky sa mi viažu najmä na zábavu, živelnosť a spontánnosť,“ vysvetlil Vlado Roháč. Vodu pred oblievačkovou voňavkou uprednostňuje aj Ladislav Ladomirjak. „Ja osobne som vždy chodil polievať a to s poriadne veľkým vedrom. Po prípade voňavkou, ale často sa to nestávalo. Nechcel som byť až taký krutý, lebo tie voňavky podľa mňa baby museli cítiť celý mesiac ešte,“ zasmial sa seriálový Mikita.
V otázke oblievačky je počas Veľkonočného pondelka oveľa miernejší Jevgenij Libezňuk. „Na Slovensku žijem už dlhšie, než som žil na Ukrajine a veľmi sa tie zvyky nelíšia. Asi je to tým, že je to ten istý región, karpatský, že zvyky sa na seba podobajú a stoja blízko jeden pri druhom. V našej rodine to prebieha tak, že ženské osadenstvo ide do kostola na bohoslužbu. Keď to všetko prebehne, v pondelok si dovolíme naše ženy trošku v postieľke s vodou popolievať, aby si spomenuli na detstvo. Keď ich popolievame, ideme polievať dámy v iných domoch,“ zhrnul. Všetci herci sa ale zhodujú na tom, že Veľká noc by hlavne mala byť o rodine a o vnútornom prežívaní sviatkov. „V časoch môjho detstva bola Veľká noc ešte viac charakteristická svojím osobným a tradičným prežívaním, bez zbytočnej komercionalizácie tak, ako je tomu dnes. A práve preto to malo väčšie čaro a človek to mohol prežívať viac do hĺbky, aj napriek nižšiemu veku,“ dodal Vlado Roháč.