Čača narovinu o ťažkom detstve v Afrike: Malária i život bez elektriny a tečúcej vody!
Súťažiaca Čača, vlastným menom Anne, je rodená Slovenka, no jej korene siahajú až do ďalekej Afriky. Jej otec totiž pochádza z Beninu. Hoci väčšinu života strávila na Slovensku, boli obdobia, počas ktorých žili v otcovej rodnej krajine. Práve v tých časoch prežila sa nakazila závažným ochorením, ktoré ju vtedy pripútalo na lôžko a neskôr dostalo na invalidný vozík. „Neviem, či viete, ale kedysi, keď som bola menšia, mala som päť rokov, som bola na vozíčku. Ochorela som na maláriu a to je jedna veľmi škaredá choroba. Mala som krvácanie do mozgu, odchádzala mi pečeň...proste bola som pripútaná na lôžku asi dva mesiace v kóme,“ povedala v Maniačkach.
Choroba, ktorú prežila, ju naučila vážiť si každý jeden deň a byť za všetko vďačná. „Myslím si, že táto udalosť mi dodala viac sebavedomia. Vážim si niektoré veci o hodne viac, než by som aj mala. Aj keď máš možno pocit, že celý deň bol zlý, tak potom si ľahneš s tým, že vlastne to nebolo také zlé. Lebo mám toto, toto, toto a nakoniec zistíš, že máš toho tak strašne veľa, za čo máš ďakovať. V jednoduchosti je krása,“ skonštatovala.
Neskôr sa jej súperky pýtali aj na to, aký bol jej život v Afrike a aké podmienky tam majú tamojší ľudia. Jej slová sú pre človeka z Európy takmer až nepredstaviteľné. „Ten ťažký život, čo sme si zažili ako deti v Afrike, si myslím, že ma naučil veľmi veľa. Som vďačná za to, čo máme. Keď sme tam boli, vyrastali sme tak, že sme nemali elektrinu, tečúcu vodu, zapaľovali sme si sviečky a olejovými lampami sme si zapaľovali. Tam bol úplne iný život,“ vysvetlila. Čača však podotkla, že v takýchto podmienkach ani zďaleka nežijú len ľudia v Afrike. „Sú deti, ktoré naozaj nemajú čo do úst, nemajú sa s čím hrať, nemajú tečúcu vodu. Myslím si, že niekedy si treba uvedomiť, že naozaj ľudia takto žijú. Nielen v Afrike, ale aj v iných častiach sveta,“ dodala.