Päťmesačná škola a miesto podpisu krížik: Komu vďačíme za to, že vieme písať a čítať?

Začiatok septembra sa nám všetkým automaticky spája so začiatkom školského roka. Po dvojmesačných prázdninách sa žiaci základných a stredných škôl opäť vracajú do školských lavíc. Lenže nebolo to tak odjakživa. Povinná školská dochádzka kedysi vôbec neexistovala a ľudia boli negramotní, čo znamená, že nevedeli písať a čítať. Dokonca sa nevedeli podpisovať a miesto „autogramu“ dávali len krížik. „Prvé reformy a pokusy, aby bolo vzdelanie absolútne dostupné čo najširším vrstvám, spravil Jozef II. Začali sa zakladať dedinské školy, ale do tých škôl deti chodievali iba v zime. Preto zasa aj v minulosti hovorilo, že koľko zím si chodil do školy, nie koľko rokov. Deti chodili do školy len v zime, keď nebolo doma roboty. Školská dochádzka sa končila v marci a začínalo sa opäť až v novembri,“ prezradila etnologička a historička Katarína Nádaská.

V 19. storočí však boli dedinské školy viactriedne, čiže do jednej triedy chodili žiaci v rôznych vekových skupinách. Navyše máloktorá dedina mala vlastnú školu, takže deti sa učili na fare. S tým súvisí aj to, že učiteľmi boli v drvivej väčšine farári. „Základy reformy Márie Terézie boli v tom, aby sa ľudia vedeli aspoň podpísať, bez ohľadu na to, či to bol chlapec alebo dievča. Chcela, aby sa aspoň naučili abecedu, vedeli si prečítať nejaké dokumenty. Bol to veľmi dobrý úmysel,“ zhodnotila Nádaská.

V 19. storočí sa odohráva aj nová šou Návštevníci, ktorú si môžete pozrieť už vo štvrtok o 21:30 na JOJke!