Keby nevzdelanosť Slovákov kvitla: Prečo máme v Nikto nie je dokonalý toľko šialených exotov?
Obľúbená relácia Nikto nie je dokonalý, kde dostávajú vedomosti národa poriadne zabrať, patrí k najväčším televíznym dinosaurom. Dokonca jej neublížil ani vek. História sa začína písať ešte za bývalého režimu v rozhlasovej forme, až sa napokon pretransformovala do súčasnej televíznej podoby. Pôvodnými moderátormi boli až do roku 2014 samotní tvorcovia Oliver Andrásy a Eňa Vacvalová, ktorých napokon vystriedala osvedčená moderátorská dvojka Milan „Junior“ Zimnýkoval a Marcel Forgáč. Pre Olivera to síce nebolo jednoduché rozhodnutie vzdať sa moderátorskej stoličky, no oplatilo sa. Teraz totiž stále dohliada na celý proces výroby i postprodukcie. „Došlo k veľkej generačnej zmene aj v oblasti hostí. Tí hostia, s ktorými sme boli rovesníci, nám mnohí zomreli. Medzi nimi Jaro Filip, Mišo Dočolomanský a podobne. Došla iná, vtipná generácia, no tá už nie je taká naša krvná skupina. S Mišom či Čekym si lepšie rozumie Marcel a Junior,“ priznáva Andrásy.
Tvorca relácie vidí za úspechom Nikto nie je dokonalý najmä poctivú dlhoročnú prácu, ktorú jednoducho vidieť aj na obraze. „Tvrdím, že toto je posledná hand-made relácia. Ja si to tam vysedím v strižni. Nemám ani strihača. Diváci aj cítia, že za tým je konkrétny človek. Mnohé programy skrachujú na tom, že to niekto začne robiť, no potom už začne riešiť iné aktivity a už to nie je ono,“ pokračuje humorista.
Mnohí diváci však relácii vyčítajú, že si až príliš robí žarty z nevedomosti ľudí, pričom pravda je úplne inde. Oliver však má na vec jasný názor a nechápe, prečo stredoškoláci či dokonca vysokoškoláci neovládajú základné veci. „Keď som túto reláciu začal robiť kedysi ako rozhlasový program ešte pred Nežnou revolúciou na jar ´89, po pár mesiacoch mi ju zrušili, pretože to vrhalo zlé svetlo na socialistické školstvo. To platí aj doteraz, že to vrhá zlé svetlo. Napriek zmenám je naše školstvo stále socialistické,“ myslí si Andrásy. To isté však platí aj vo chvíli, keď sa moderátor snaží získať v publiku správnu odpoveď. Prítomní diváci si musia často medzi sebou radiť aj v úplne banálnych otázkach. „Myslím, že o tom, na ktorej planéte žijeme, sa netreba radiť,“ uzatvára Oliver.