Chcete si v záhrade urobiť vyvýšený záhon? S našimi tipmi to zvládnete ľavou zadnou!
Vyvýšené záhony sú v posledných rokoch veľkým trendom, pretože majú pre záhradkárov množstvo výhod. V prvom rade nám šetria chrbát, keďže sa vďaka nim nemusíme nad hriadkami zohýbať. Taktiež v nich dokážeme vypestovať slušnú úrodu aj na takých miestach, kde je neúrodná pôda. Navyše, ak si ich svojpomocne vybudujete podľa vlastného vkusu, môžu byť vo vašej záhrade nielen skvelým úžikovým, ale i dekoratívnym prvkom. Ak spomíname výhody, musíme si vymenovať aj nevýhody. Hlavným mínusom vyvýšených záhonov je vyššia náchylnosť na prehrievanie pôdy, ktoré niektorým druhom zeleniny nevyhovuje. Taktiež v nich môže pôda rýchlejšie presychať a týmpádom ich treba aj častejšie polievať. Nesmieme zabudnúť ani na fakt, že aj ich vybudovanie niečo stojí. Aj v tomto prípade však platí všeobecná mantra záhradkárov, že pri správnej starostlivosti vám bude robiť radosť.
Dobrou správou je, že na vybudovanie vyvýšeného záhona nemusíte nutne kupovať nové materiály. Pokojne môžete použiť to, čo nájdete doma v záhrade. Najčastejšie sa záhony vyrábajú z drevených dosiek či paliet, ale využiť môžete aj polená, kamene alebo tehly. V každom prípade, nezabudnite na to, že tieto materiály budú prichádzať do styku s vodou, takže ich treba od vlhkosti odizolovať. Platí to najmä pri dreve, ktoré treba chrániť, napríklad, nopovou fóliou a zakonzervovať ho náterom proti hnilobe a drevokazným hubám a ošetriť ho lazúrou alebo olejom. Pri samotnej stavbe by sme mali myslieť na to, že záhon má byť tak vysoký a tak široký, aby sme pohodlne dočiahli až do jeho stredu.
Správne zhotovený vyvýšený záhon by mal mať na dne pletivo s malými okami, ktoré ochráni naše rastlinky pred krtmi a hrabošmi. Na pletivo kladieme asi do jednej tretiny vrstvu konárov a tvrdých stoniek, ktorá bude zodpovedná za odvádzanie/zadržiavanie vody v záhone. Následne minimálne do dvoch tretín priestor vyplňujeme vrstvou s organickými zložkami, ktoré sa budú postupne rozkladať a slúžiť tak ako zásobáreň živín. Použiť môžeme nevyzretý kompost, rastlinný kuchynský odpad, trávu, burinu, listy či popol, ktoré poprekladáme pôdou. Tretia vrstva by mala byť tvorená záhradným substrátom (pokojne aj pôdou zo záhrady, ak je úrodná) a vyzretým kompostom. Takto pripravený vyvýšený záhon vás počká do jari, počas ktorej doň môžete zeleninu sadiť aj o čosi skôr. V záhonoch je totiž teplota pôdy v porovnaní s klasickými hriadkami vyššia zhruba o 5 - 10 stupňov.
Pre viac tipov sledujte Novú záhradu každú nedeľu o 15:45 na JOJke!
