Horko-ťažko ste si vypestovali paradajky, no začali vám praskať? Problém býva v tomto!
Začnime dobrou správou. Tou je, že praskanie paradajok najčastejšie nemajú na svedomí žiadni škodcovia ani hubové ochorenia. Popraskanie šupky, ktoré môže nastať v akejkoľvek fáze rastu (to znamená, že bez ohľadu na to, či sú ešte zelené, oranžové alebo už červené), v drvivej väčšine spôsobuje nerovnomerný prísun vody. Deje sa to preto, lebo v dôsledku veľkých výkyvov teplôt a zálievky, ktorá nie je vždy rovnaká, sa rastlina nedokáže správne vyrovnať s nadmerným prísunom vlahy. Taktiež sa môže meniť rýchlosť rastu plodov. Za zálievku však nepovažujeme len vodu, ktorou korene polievame, ale aj tú, ktorú rastlinka dostane vďaka dažďom a lejakom. Samozrejme, ak paradajky pestujeme pod holým nebom, len ťažko vieme zabrániť, aby prijímali vlahu zo zrážok. Ak sa chcete tohto problému zbaviť, ideálnym riešením je pestovať paradajky v skleníku, v ktorom rovnomernú zálievku dosiahneme o čosi ľahšie.
Zdroj:
Profimedia
Popraskané plody ale nie sú len estetickým problémom. Cez narušenú šupku sa totiž k dužine môžu dostať nielen škodcovia, ale aj mikroorganizmy spôsobujúce hnilobu. Ak teda v záhrade spozorujete, že vaše paradajky sú popraskané, pred tým než ich budete konzumovať, skontrolujte, či nie sú nahnité, prípadne či nemajú kyslý zápach. Keď bude všetko v poriadku, popraskané časti vyrežte a zvyšok paradajky spracujte čo najrýchlejšie. Ideálne do varených jedál alebo do príloh.
Zdroj:
Profimedia
Záhradkári sa okrem popraskanej šupky na paradajkách často boria aj s nepeknými bielymi či žltými fľakmi. Tie sú zas najčastejšie spôsobené poškodením rastlinného tkaniva v dôsledku nadmerného slnečného žiarenia. Paradajky síce majú rady slnko, no nemali by sme ich vysádzať na stanovisko, na ktoré celý deň praží. Riešením je posadiť priesady do polotieňa, v ktorom budú mať dostatok slnečných lúčov, no nebudú pri nich trpieť.
Pre viac tipov sledujte Novú záhradu každú nedeľu o 15:50 na JOJke!
