Treba záhradu pred zimou porýľovať alebo môžeme túto činnosť vynechať? Takáto je pravda!
Rýľovaním sa snažíme kypriť zhutnenú pôdu a priviesť tak do nej viac vzduchu a vlahy i zapracovať do nej hnojivo či humus. Taktiež ju zbavujeme aj pozostatkov buriny. Ide však o fyzicky i časovo veľmi náročnú prácu v záhrade a pravdou je aj to, že často môžeme svojej záhrade priniesť viac škody než úžitku. Prečo?
Pôda je totiž komplexný ekosystém, v ktorom žijú mnohé drobné živočíchy, hmyz i prospešné mikroorganizmy. Svojou činnosťou prirodzene prevzdušňujú zem, zlepšujú jej štruktúru a svojimi výlučkami ju obohacujú o živiny. Nuž, a rýľovanie je tvrdým zásahom do tohto samostatne fungujúceho ekosystému. Obracaním pôdy mikroorganizmy hynú a "na smrť" môžeme poslať, napríklad, aj dážďovky, ktoré vyrýľujeme a stanú sa potravou pre vtáctvo. Často sa hovorí, že rýľovanie je dôležité aj preto, aby pôda cez zimu poriadne premrzla. Pravdou však je, že pôda premrzne bez ohľadu na to, či je porýľovaná alebo nie je.
Zdroj:
Profimedia
Dôkazom, že rastliny rastú a pôda je prevzdušnená aj bez rýľovania, sú lesy či lúky. Popadaná organická hmota sa tam postupne prirodzene zmení na humus, ktorý zeminu obohatí a o prevzdušnenie sa postarajú už spomínané dážďovky.
Zdroj:
Profimedia
Mnohí skúsení záhradkári postupujú tak, že na jeseň svoje záhony či hriadky namulčujú (kyprým kompostom, senom či lístím, prípadne vysadia rastliny zeleného hnojenia (ďatelina, repka či horčica), ktoré vyrastú, počas mrazov zamrznú a vytvoria prírodný mulč. Táto vrstva zároveň na jar zabráni predčasnému vyparovaniu vody. Pred výsadbou v nasledujúcej sezóne stačí pôdu od mulču očistiť, jemne ju pokopkať motykou a je pripravená na sadenie. Rýľovanie je však nevyhnutné, ak potrebujete do pôdy zapracovať hnojivo či kompost.
Zdroj:
Profimedia
Pre viac tipov sledujte Novú záhradu každú nedeľu o 15:45 na JOJke!
