Opadávajú vám v záhrade zo stromov a kríkov listy? Nie je za tým skoršia jeseň, ale TOTO!
Listnaté stromy obvykle začínajú meniť svoju farbu najskôr v septembri, najčastejšie však na prelome septembra a októbra. Zmenu sfarbenia v lístí spôsobuje fakt, že sa v nich pod vplyvom kratších a studenších dní prestáva tvoriť chlorofyl a ten, ktorý zostal, sa pomaly rozpadáva. Vtedy dostanú šancu "zažiariť" iné farbivá, ktoré sa v listoch prirodzene nachádzajú, a to xantofyly, antokyány, karotény či flavóny. Tie spôsobia, že stromy na jeseň hýria farbami. Okrem chemického zloženia sa na listoch mení aj stopka. Medzi ňou a stromom sa vytvára tenučká vrstva buniek, ktorá spôsobuje, že list sa od kôry oddelí a spadne. Strom sa tak snaží uchovať si pred blížiacou sa zimou čo najviac vnútornej vlahy.
A tu prichádza jedno z možných vysvetlení, prečo listy v mnohých lokalitách Slovenska žltnú a opadávajú už teraz, hoci je len druhá polovica augusta. Hoci by sa mohlo zdať, že jeseň prišla skôr, s najväčšou pravdepodobnosťou to tak nie je. Dni sú totiž ešte príliš teplé a dlhé na to, aby sa v stromoch odštartovali vyššie opisované prirodzené procesy. Viacerí odborníci sa zhodujú na tom, že ide o fenomén, ktorý môžeme nazvať aj ako "falošná jeseň".
Extrémne horúčavy a úmorné sucho, potom prudké ochladenie a prívalové dažde, ktoré prírode neprinesú potrebnú vlahu, iba skazu na úrode, infraštruktúre či obydliach. Nepredvídateľné počasie ako rýchle striedanie teplôt a nerovnomerný prísun vlahy dostáva všetky rastliny do stresu. Aj stromy. Nuž, a práve púšťanie listov môže byť ich snahou o udržanie si konštantnej vlahy. Tento problém sa však často začína už v zime, keď nenapadne súvislá snehová pokrývka, ktorá sa na jar stáva zásobou vody.
Predčasné opadávanie listov, samozrejme, môžu spôsobovať aj hubové či plesňové ochorenia, napadnutie škodcami či nevhodné stanovisko. Vo väčšine prípadov za to ale môžu výkyvy počasia.