Hviezda z donútenia: Cesta malého kolobežkára Darka k najväčším tváram JOJky!
Televízia JOJ oslavuje tento rok 15.narodeniny a my sme pri tejto príležitosti oslovili redaktorov - dinosaurov, ktorí stáli pri zrode televízie. Jedným z nich je aj Dárius Haraksin, ktorý sa objavil na Kolibe, keď bol ešte chlapec. Počas mnohých rokov prešiel dlhým kariérnym vývojom.
Najskôr zdvíhal telefóny, neskôr obsluhoval čítačku a potom robil asistenta spravodajstva. „Umožnili mi brigádovať a zarobiť si na zmrzlinu tým, že som dvíhal telefóny. Chodil som po televízii a obzeral sa, čo sa ako robí,“ spomína na svoje začiatky Dárius, z ktorého je už dnes jeden z najskúsenejších redaktorov v jojkárskom spravodajstve. „Pre mňa je takou zaujímavosťou, že dodnes ma niektorí kolegovia volajú Darko, ako moja mama, pretože si ma ešte pamätajú, keď som mal trinásť rokov a prvýkrát som vkročil do televízie, ako taký pobehajko,“ smeje sa.
Keď pracoval ešte ako asistent spravodajstva, mal na starosti aj to, aby bolo všetko v správnom čase na správnom mieste. To bola mimoriadne náročná úloha, keďže priestory televízie na Kolibe sú naozaj veľké a mladý Dárius sa musel častokrát naozaj ponáhľať. „Chodby v tejto televízii v Bratislave sú tak dlhé, že bolo mimoriadne náročné v tom čase, ešte na začiatku tisícročia, keď sme s kazetami z redakcie spravodajstva museli utekať do réžie, často aj počas vysielania, aby sa tá kazeta strčila do stroja a aby sa mohla odvysielať reportáž. Musel som to absolvovať nespočetne veľakrát, tak som si zaobstaral kolobežku,“ spomína na úsmevné momenty.
V roku 2005 ho oslovil vedúci vydania s tým, že Dárius má na to, aby sa stal redaktorom a začal ho presviedčať. „Ja som vtedy hovoril, že toto si ja nikdy netrúfnem, to je strašne náročná práca a ja som si myslel, že si to nemôžem dovoliť. Pár mesiacov ma nechal premýšľať a potom mi dal ultimátum. Buď sa stanem redaktorom, aby si mám hľadať inú prácu.“ A tak sa z neho stal jeden z najlepších redaktorov televízie.
Za jeden z najväčších míľnikov svojej kariéry považuje kauzu odoberania detí slovenským občanom v zahraničí, konkrétne v Anglicku, ktorá rezonovala v spoločnosti dlhé obdobie. „Táto investigatíva trvala na spravodajstve niekoľko mesiacov. Bolo z toho asi 200 reportáží,“ dodáva na záver.
