Používate zastaralú verziu prehliadača, z tohto dôvodu nie je možné prehrať video.
Prosím, aktualizujte si prehliadač na najnovšiu verziu.
„Robím všetko to, čo ma teší a som rada, že ma to aj živí,“ začína svoju Cestu do práce Zuzana Haasová. Od malička žila v tom, že veci treba brať pozitívne a aj preto spoznáva ľudí a robí veci, ktoré by inak boli pre ňu vzdialené: „Keď niečo začneš, stretneš sa s inými ľuďmi, tí ťa odvejú zase niekam inam a zrazu robíš niečo, čo si si pred tým nemyslel, že budeš robiť. Jednoducho ťa to odveje a ja tak fungujem.“ Aj preto nemáva depresie a taký stres, ako keby sa všetkými zlyhaniami zaťažovala a nechávala sa nimi brzdiť: „Nenahnevám sa za veci, ktoré som chcela, ale nevyšli.“
Keď nastane v živote komplikácia, Zuzka v nej vidí šancu na niečo lepšie. „Aj preto musí byť hádka v rodine, pretože bez tej hádky sa neokrešú osobnosti a nič sa nezlepší,“ hovorí. Hádkami však treba prechádzať s inteligenciou a potom vás môžu dokonca aj baviť: „Moja babička hovorí, že veľmi rada sa s tebou hádam. Nemám pocit, že niekoho urážam, že chcem niekoho zhodiť.“
Zuzana je jednou z tých, ktorá vie, aké je ťažké na Slovensku robiť kultúru. Prečo náš systém znemožňuje usporiadanie kultúrnych akcií a od akej krajiny by sme sa mali čo naučiť, prezradila vo videu.