Luky z Paneláku otvorene prehovoril o svojej závislosti: Prečo sa vrátil k drogám?
Lukyho Hoffmana spoznalo celé Slovensko najmä vďaka hereckej úlohe v Paneláku. Neskôr si zahral aj v ďalších formátoch a medzi ľuďmi mal naozaj veľa fanúšikov. K hereckej práci sa dostal po tom, čo mu televízia JOJ dala šancu, keď sa mu podarilo vyhrať nad svojou drogovou závislosťou. Celých dvanásť rokov bol „čistý“, no v poslednej dobe sa objavili informácie, ktoré nasvedčujú tomu, že Lukyho opäť premohli jeho démoni. V súvislosti s medializovanými informáciami sa rozhodol poskytnúť otvorený rozhovor týždenníku Život, v ktorom sa vyjadril azda ku všetkému. „Posledných 12 rokov som tvrdo abstinoval. Nebral som drogy, nepil som nič, čo môže vyvolať akúkoľvek závislosť. Šiel som si svoje. Ale po rokoch som začal zabúdať na to, že som bol, vlastne som závislý, lebo táto choroba je do konca života, a začal som brať veci tak, že už je všetko normálne,“ začal svoju spoveď.
Do začarovaného kruhu sa podľa vlastných slov dostal pomerne nevinne. „Tým, že som veľa športoval, spôsoboval som si rôzne zranenia a keďže mám 42 rokov, sa tie zranenia stále obnovovali. No a stalo sa mi zase jedno, na chrbtici. Chodil som po lekároch, fyzioterapeutoch, ozdravných tréningoch. Vyhýbal som sa medikamentom, ale bolesť už bola taká neznesiteľná, že som bol nútený dať si lieky, ktoré sú pre závislého ohrozujúce. Vedel som, že možno sa mi závislosť znova spustí už po užití prvej tabletky, ale podľahol som,“ vzdychol si Luky, ktorého tabletky proti bolesti vrátili do kolotoča závislosti. „Závislosť sa mi spustila hneď, preto sme sa s doktorkou dohodli, že lieky budeme postupne vysadzovať, aby sme to mali pod kontrolou. Už vtedy som však mal v hlave ako závislý myšlienky, že aha, tu je zase tá sloboda, taká tá iná, falošná. Začalo sa pre mňa tabletkové obdobie. Závislosť od liekov je niekedy ťažšia ako drogová,“ poznamenal.
Ako sám povedal, utešoval sa tým, že lieky, ktoré sú na lekársky predpis, mu ublížiť nemôžu. Prepadol totiž sebaklamu a ako priznal, bolesť bola pre neho lacnou výhovorkou. A z tohto rozbehnutého vlaku už akosi vystúpiť nevedel. „Drogy si nikdy nejdeš kúpiť náhodou. Toto všetko sú len ospravedlňovačky. Vo finále je to o tom, že som to vlastne chcel urobiť, pretože moje hranice padli, ja som si povedal, že nemám silu a nemá zmysel to zachraňovať a je úplne jedno, či to budem, alebo nebudem brať,“ uzavrel Luky, ktorý je rozhodnutý so závislosťou skoncovať. V jeho rozhodnutí mu držíme palce a želáme pevnú vôľu!
