Používate zastaralú verziu prehliadača, z tohto dôvodu nie je možné prehrať video.
Prosím, aktualizujte si prehliadač na najnovšiu verziu.
Posledný deň sa už od rána niesol v duchu ľahkého smútku z očakávania príchodu konca tejto nasej úžasnej akcie. A tak sme aj do pedálov natrase Puchov- Trenčín šliapali akosi pomalšie, a užívali sme si krásujazdy na dvoch či troch kolesách, spolupatričnosť a vzájomnú blízkosť.V Trenčíne nás čakalo množstvo úžasných podporovateľov a hlavne tí,ktorí sa rozhodli na poslednej etape Trenčín Trenčianske Teplice k námpridať. Ja som mala najväčšiu radosť z toho, že medzi nimi bola ajmoja deväťročná dcéra Maruška, ktorú som po takmer týždni konečnemohla opäť objať. Trasa síce nebola dlhá, ale pre jej malé nožičky tobola prvá takáto ozajstná cyklistická výprava. A uznávam, bol pre ňuaj dosť náročná, ale zaprela sa, bola odhodlaná a dala to!!!V cieli, na námestí v Trenčianskych Tepliciach sme si všetci navzájompadli do náručia, a začalo sa dlhé lúčenie. Prerušili sme ho iba nato, aby sme nášmu kamarátovi, Zdendovi Safimu, ktorý s nami minulý rokišiel na handbiku, ale tento rok žiaľ pre väzné zdravotne komplikáciesa k nášmu pelotónu nepridal, natočili krátky pozdrav. Keď sme hovzápätí uvideli, ako sa k nám spomedzi divákov blíži, slzám saneubránili ani ti najtvrdší chlapi.Večer bol plný dojímavých slov a nekonečných objatí na rozlúčku.Priatelia, dopriala by som vám všetkým spoznať tých úžasných ľudí aprežiť s nimi par takých nezabudnuteľných dni, ako sme vďaka OZparasport24 mali možnosť zažiť my.Ďakujem. A už teraz sa neviem dočkať 1. juna 2015!