Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch
O najstaršej stojacej stavbe z obdobia Veľkomoravskej ríše na našom území vie len málokto. Malý kostol sv. Margity Antiochijskej nájdete pri obci Kopčany na Záhorí na peknej rovine, z ktorej sa spolu s priľahlým starým stromom pekne týči. Stavba prešla citlivou rekonštrukciou. Kostolík postavili v 9. storočí, časom mu zväčšili okná, čo zmenili vstup, prestavby však boli minimálne.
Zhruba kilometer od Kopčian, za hranicami a riekou Moravou, sa rozprestierajú české Mikulčice, ktoré slúžili ako pevnosť kniežaťa Rastislava – zmienka o tom pochádza už z roku 869. Predpokladá sa, že spolu s Kopčanmi v oblasti žilo vyše dvetisíc ľudí. Zaujímavosťou je, že v tejto „aglomerácii“ vtedy žilo viac obyvateľov ako v Londýne alebo Paríži.
Celé archeologické nálezisko pokrýva plochu 10 hektárov. Našli sa tu pozostatky dielní, kniežacieho paláca, trojloďovej baziliky a ďalších jedenástich základov kostolov s viac než 2 500 hrobmi.
Rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici
Táto rímskokatolícka kaplnka sa nachádza severne od Nitrianskej Blatnice. Pochádza z 9. storočia, ešte z predveľkomoravského obdobia, ide teda o jednu z najstarších stojacich stavieb na Slovensku a o najstaršiu rotundu na našom území. Na lúke Púsť pod ostrohou, na ktorej stojí rotunda, sa v 9. a 10. storočí rozprestieralo sídlisko dvorcového typu, obkolesené palisádou. V 11. storočí sa jeho charakter zmenil. Vznikla neopevnená osada s príbytkami rozptýlenými po dnešnej lúke. Jej obyvatelia sa venovali ťažbe železnej rudy na svahoch Marhátu a poľnohospodárstvu, o čom svedčia brázdy. Zosnulí sa pochovávali do hrobov pri rotunde, kde sa našlo okolo 130 zväčša mužských hrobov, v ktorých boli nájdené strieborné a bronzové predmety. Na sídlisku sa našli zvyšky príbytkov, dechtové pece, žarnovy a výrobky zo železa. Osada v Nitrianskej Blatnici zanikla krátko po zániku Veľkej Moravy. Pôvodná rotunda bola v 18. storočí prestavaná do dnešnej barokovej podoby. Kostol prešiel rekonštrukciou.
Veľkomoravská bazilika na Bratislavskom hrade
Pozostatky románskej sakrálnej stavby, pravdepodobne z konca 9. storočia, nájdete na Hradnom vrchu v Bratislave. Výskumy odhalili, že naše hlavné mesto bolo dôležitým centrom Veľkej Moravy a že bola našimi predkami intenzívne osídlená. Osídlený bol Hradný vrch aj priestor pod ním, z ktorého neskôr vzniklo stredoveké mesto. Niet sa čo čudovať, poloha to bola veľmi výhodná – križovali sa tam pozemné aj vodné cesty. Mozaikovo vyskladaný pôdorys, nad ktorým sa týčil jeden z veľkomoravských kostolov, nájdete v záhrade Bratislavského hradu. Nachádzalo sa tam významné centrálne hradisko, ale jeho podobu zmenili ďalšie obdobia, keď tento priestor zastavali. Už pred Slovanmi tam sídlili Kelti, ktorí dokonca využívali stavby postavené v rímskom štýle, pravdepodobne Rimanmi. Vo Fuldských letopisoch sa píše, že v roku 907 sa tu odohrala bitka medzi maďarskými a bavorskými vojskami, čo dokazujú aj Salzburské letopisy.
Hrad Devín
Hrad Devín, týčiaci sa na masívnom brale na sútoku riek Dunaj a Morava, patrí spolu s Bratislavským a Nitrianskym hradom k najstarším historicky doloženým hradným objektom na Slovensku. Jeho minulosť siaha do predhistorických dôb. Zaujímavé je, že doposiaľ najstaršie doložené osídlenie Devína sa datuje do obdobia mladšej kamennej doby (cca. 5000 – 4000 p. n. l.), keď v Podunajsku vznikali prvé roľnícke usadlosti. Obdobie Samovej ríše charakterizoval vzostup materiálnej a duchovnej kultúry, čo bolo dôležitým predpokladom pre neskorší vznik prvého samostatného štátneho útvaru na území Slovenska – Veľkej Moravy. V rámci nej sa Devín stal súčasťou Nitrianskeho kniežatstva. Na skalnatom brale bolo vybudované mohutné hradisko, ktoré malo tvoriť štít v prípade útoku Franskej ríše. V ranom stredoveku bolo pre Devín najvýznamnejšie 9. storočie za vlády kniežaťa Rastislava (846 – 870). Rastislav je jedinou historickou osobnosťou v dejinách Veľkej Moravy, ktorej meno môžeme na základe historických správ spájať s Devínom. Na Devíne sa našli aj základy kostola z druhej polovice 9. storočia. Kostol bol kombináciou rotundy a jednoloďovej stavby, na svoju dobu pomerne veľký. Dĺžka jeho lode bola takmer sedemnásť metrov a bol postavený pod vplyvom byzantskej misie sv. Konštantína a Metoda.