„Keď prišla Wanda s tým, že by som mala napísať pesničku k seriálu Slovania, priznám sa, že som si úplne nevedela predstaviť, ako by som mohla preniknúť do mysle Slovanov alebo ako by som sa mohla s touto témou stotožniť. Na jednej strane to bola veľká výzva, veľmi pekná, a na strane druhej to bolo aj záväzné, pretože je to naozaj niečo, čo patrí k našej histórii, takže som nechcela tápať,“ prezradila Kirschner o prvotnom váhaní. Nakoniec sa však rozhodla, že hoci opatrne, no titulnú pieseň predsa zloží. Skladbu však nevytvorila z večera do rána a dlho jej trvalo, kým prišla na správnu tému i text. „Trvalo niekoľko dlhých mesiacov, kým som sa s témou vnútorne prepojila. Stále som chodila okolo nej a pomedzi výučbu našich detí v prvých mesiacoch najťažšieho lockdownu som si robila poznámky. Absolútne odseknutá od mojej krajiny, rodiny i rodnej reči som zrazu premýšľala nad Slovanmi, nad našou históriou, nad naším príbehom a tým, ako sa prepojiť s minulosťou.“ Hoci myšlienky speváčka sumarizovala niekoľko týždňov, zrod textu piesne nakoniec zabral len jedno popoludnie. „Niektoré texty sa rodia veľmi spontánne a neskôr sa v nich človek nemusí vôbec vŕtať ani ich upravovať, pretože je to tam na prvú. Avšak niektoré témy sú trošku vzdialené a človek sa na to musí pripraviť. Dlhé mesiace okolo nich chodí a nakoniec, vlastne ako aj pri tejto pesničke, potom zrazu za niekoľko minút napíše celý text. Ale tá cesta k nemu je oveľa dlhšia.“

Čo nás spája s minulosťou?

Jana Kirschner dlho uvažovala, aká téma bude vytvárať gro celej skladby. Nevedela presne opísať, ako žili Slovania, hoci si danú tematiku naštudovala. „Nebolo pre mňa ľahké nájsť spôsob, ako komunikovať túto tému, najmä preto, že človek nevie, ako sa na svet dívali ľudia pred mnohými stáročiami. V texte sa objavujú otázky ako „Kam letí vietor, čo dvíha prach? Čo skrýva rieka v hmlách? Koľko je ciest a hviezd na nebi?“ Myslím, že aj napriek tomu, že žijeme úplne iné životy, sa aj my často vraciame k týmto základným otázkam. V tom je to prepojenie a myslím si, že skutočne funguje, najmä v období, v ktorom sa spoločnosť a ľudstvo práve teraz nachádza.“ Speváčka nakoniec našla živý symbol, ktorý prežil roky v našich príbehoch, piesňach i rozprávkach. Je ním láska. „Akokoľvek je téma lásky ošúchaná a akokoľvek sme ju už skloňovali tisíckrát, v našich životoch bude vždy prítomná.“ Titulnú skladbu k seriálu nakoniec pomenovala Láska neumiera. A ako si známa speváčka predstavuje, že tvorili Slovania? „Hudbu tvorili určite aj Slovania, používali iné spôsoby tvorby. Nástroje a piesne nemohli nahrávať, preto sa zrejme odovzdávali najmä ústnym podaním. Ich hudba sa však rodila z rovnakých dôvodov, prichádzala z rovnakého zdroja. Znie to možno neuveriteľne, ale tak to nejako vnímam. Naše témy sú iné, rovnako aj naše životy, ale práve v hudbe sa dá nájsť niečo, čo nás spája,“ dodala.

Hudobné nástroje starých Slovanov

Hudba a spev sprevádzali Slovanov v každodennom živote, ale aj pri ľudových slávnostiach, počas svadobných aj pohrebných obradov. Historické záznamy hovoria a existencii hudobných nástrojov už od 6. storočia, bližší opis však neponúkajú. Dozvedáme sa z nich o existencii rozličných strunových nástrojov, píšťal aj bicích nástrojov. Čo-to možno vydedukovať aj z vyobrazení, hoci tie sú pomerne neskoré. Na freske v Kyjevskom chráme sv. Sofie, ktorý postavili v 11. storočí, sú zobrazení hudobníci hrajúci na rôzne strunové, dychové aj bicie nástroje – píšťaly, bubny, trúbky, psaltérium či citaru. Strunové nástroje mali často podobu citary alebo harfy a hralo sa na ne predovšetkým prstami, občas sláčikom. Vzácne nálezy hudobných nástrojov pochádzajú z Novgorodu, kde sa našli pozostatky dvoch strunových nástrojov nazývaných gusle a gudky. Gusle mali päť strún rozličnej dĺžky, gudky mali tri struny. Struny na drnkacích nástrojoch bývali z kovu, na sláčikových z tenkých šliach. Medzi archeologické nálezy patria aj jednoduché píšťalky určené na praktické účely. Slovania sa tiež venovali zborovému spevu.