Aké bolo nakrúcanie v koprodukcii? Bolo náročné zladiť ľudí z viacerých krajín?

Keď sa tak zamyslím, neviem, či na nakrúcaní Slovanov bolo aj niečo jednoduché. Točili sme v krajine mimo Európskej únie, kde sa rozpráva iným jazykom, píše odlišným písmom, tamojší ľudia majú odlišnú kultúru aj nastavenie mysle. Z toho vyplývalo nespočetne veľa problémov, ktoré nám prácu značne komplikovali. Museli sme pendlovať hore-dole, čomu sa museli prispôsobiť herci. Bolo treba dať dokopy štáb ochotný na pol roka odísť od svojich rodín a bývať uprostred lesa.

Hovorili ukrajinskí herci na natáčaní po ukrajinsky?

Scenár seriálu bol v oboch jazykoch – po slovensky aj po ukrajinsky. Ukrajinskí herci točili v ukrajinčine, slovenskí po slovensky. Pre potreby slovenského diváka sme dabovali ukrajinských hercov a naopak.

Prečo ste na natáčanie vybrali Ukrajinu? U nás nemáme dosť malebných lesov?

Tých dôvodov bolo viac. Po prvé, na Ukrajine sme našli koprodukčných partnerov, teda niekoho, kto čiastočne seriál zafinancoval, pretože na naše možnosti je naozaj veľmi drahý. Slovensko je primalý trh na to, aby sme si mohli dovoliť čosi takéto zaplatiť sami, koprodukcia bola teda jediným riešením. Druhým dôvodom bolo, že nakrúcanie na Ukrajine bolo lacnejšie. U nás by sa rozpočet na Slovanov zniekoľkonásobil. Tretím dôvodom bolo, že na Slovensku skutočne nemáme také lesy, ako majú Ukrajinci. Nenájdete tu takú nedotknutú prírodu. Nech to znie akokoľvek neuveriteľne, na Slovensku veľmi ťažko nájdete les, kde neprebieha ťažba, kde strom zhnije na tom mieste, kam padne. U nás sa lesy čistia, sú ošetrované, pričom na Ukrajine to nikto nerobí. Príroda tam pripomína tie doby, ktoré sme chceli v seriáli zachytiť. Podarilo sa nám tam nájsť miesta úplne bez zásahov, bez elektrických stĺpov či vedenia.

Nakrúcalo sa výlučne tam?

Nie úplne. Mali sme dni, počas ktorých sme točili aj v Česku a na Slovensku. V seriáli sa objavuje jaskyňa, ktorá sa nachádza v Česku, a máme v ňom aj scény s jeleňom, ktoré sa zase museli nakrúcať na Slovensku, lebo ho nebolo možné dopraviť na Ukrajinu.

Konzultovali ste vašu prácu s historikmi alebo archeológmi?

Scenáristi pri písaní scenára veľmi intenzívne konzultovali svoju prácu s odborníkmi zo Slovenskej akadémie vied. Seriál Slovania rozpráva fiktívny príbeh, ktorý je inšpirovaný reálnymi historickými udalosťami. To znamená, že je v ňom veľa postáv, ktoré sú vymyslené, a potom sú tam aj také postavy, o ktorých vieme, že v minulosti naozaj žili. Ich životný príbeh je však, samozrejme, do veľkej miery vymyslený, pretože neexistujú žiadne historické pramene, ktorými by sa dal doložiť. Ide teda o akýsi mix histórie, mýtov a fikcie, čo je podľa mňa úplne v poriadku. To, čo sa týka skutočnej histórie a toho, ako naši predkova žili, súvisí predovšetkým s rituálmi, každodenným životom, poľnohospodárstvom, lovom, tradíciami a zvykmi v predkresťanskej ére, keď starí Slovania verili v mnohobožstvo. Všetky tieto aspekty života Slovanov sme sa snažili zobraziť v rámci fiktívneho deja. Pri mnohých rituáloch sa ukázalo, že sa zachovali až do súčasnosti. To považujem za mimoriadne zaujímavé.

Koľko ľudí sa podieľalo na nakrúcaní seriálu?

Mali sme dni, keď bolo na pľaci dvesto aj dvestopäťdesiat ľudí, čo je naozaj obrovská produkcia. Točili sme vyše pol roka – sedem mesiacov, pričom nikdy nebolo na pľaci menej než sto ľudí.

Všetko sa točilo v exteriéri?

Áno. Postavili sme dve hradiská. Išlo o obrovskú stavbu, v ktorej sa všetko nakrúcalo.

Bola príprava hercov zložitá? Čo všetko museli zvládnuť?

Hoci niektorí herci vedeli jazdiť na koni, aj tak museli absolvovať tréningy jazdy, šermu, streľby z luku, museli sa naučiť plieskať bičom. Mnohí z hercov museli pred natáčaním Slovanov absolvovať skutočne intenzívny tréning.

Mali ste niekedy chuť to vzdať?

Pravda je taká, že sa mi dlho nestalo, že by som pri práci plakala, a pri tomto projekte sa mi to nestalo raz. Bolo to skutočne veľmi náročné.