Prílev Slovanov
5. a 6. storočie
Počas 5. a 6. storočia začali na územie dnešného Slovenska prúdiť Slovania. Nebolo nič výnimočné, keď zostali žiť medzi pôvodným obyvateľstvom germánskeho a keltského pôvodu.
Slovania sprvu kolonizovali len okolo desať percent územia.
Pestovali jačmeň, proso, pšenicu, mak a ľan. Ich obživou bolo poľnohospodárstvo a chov dobytka, no boli aj schopnými remeselníkmi – šperkármi a hrnčiarmi.
Kupec Samo a jeho ríša
623 – 658
Slovania sa v 7. storočí búrili proti nadvláde Avarov a na jednom z povstaní sa podľa Fredegarovej kroniky zúčastnil aj istý franský kupec Samo.
Slovania si ho za jeho statočnosť a vojenské schopnosti napokon zvolili za kráľa kmeňového zväzku, ktorý dostal názov Samova ríša.
Porážka Frankov
631
Samova ríša sa dostala do sporu s Franskou ríšou. Jej kráľ Dagobert I. si chcel Samovu ríšu podrobiť, pretože tá odmietala uznať jeho územné nároky a platiť Frankom poplatky.
Vypukla vojna, počas ktorej Frankovia s Longobardmi plienili slovanské územie.
Slovania však Dagoberta napokon porazili v bitke pri Vogastisburgu.
Útok Frankov
646
Veľká Morava silnela, čo sa nepáčilo kráľovi Východofranskej ríše Ľudovítovi Nemcovi.
Vtrhol na územie Veľkej Moravy a po smrti Mojmíra I. dosadil na veľkomoravský trón jeho synovca Rastislava.
Ten sa odmietal podriadiť Franskej ríši, usiloval sa o cirkevnú samostatnosť a podporoval Ľudovítových nepriateľov.
Tomu došla v roku 855 trpezlivosť a Veľkú Moravu neúspešne napadol.
Príchod Konštantína a Metoda
863
Byzantský cisár Michal III. vyhovel prosbe kniežaťa Rastislava a na Veľkú Moravu poslal byzantskú misiu na čele so sv. Konštantínom a Metodom. Vierozvestcovia ešte pred príchodom na Veľkú Moravu zostavili slovanské písmo hlaholiku a pustili sa do práce na prekladoch základných bohoslužobných a teologických kníh. Na Veľkej Morave založili prvé slovanské učilište, kde vyučovali duchovenstvo, zaviedli staroslovienčinu, do náboženských obradov naďalej prekladali bohoslužobné, biblické, patristické a právnické texty.
Forchheimský mier
874
Po porážke Frankov sa Svätopluk stal neobmedzeným vládcom Veľkej Moravy. S Ľudovítom Nemcom uzavrel vo Forchheime mier. Od tej chvíle začal Svätopluk k Veľkej Morave pripájať ďalšie územia – Čechy, Lužické Srbsko, Sliezsko, Vislansko a iné. Práve za vlády Svätopluka I. dosiahla Veľká Morava najväčší územný rozmach. V roku 894 však zomrel, na jeho miesto nastúpil jeho syn Mojmír II. a Veľká Morava sa pod vnútorným aj vonkajším tlakom napokon rozpadla a stala sa súčasťou Uhorska.
Metodových žiakov predali do otroctva
886
Naši predkovia boli otrokármi – napokon, vo včasnom stredoveku bolo otroctvo známe po celom svete, nielen u Slovanov. Otroci neboli ničím nezvyčajným ani na Veľkej Morave. Kupci putujúci za obchodom z Ďalekého východu do Európy navštevovali trh vo Svätoplukovom sídle, a tam kupovali otrokov. Desaťtisíce otrokov posielali na trhy v Stredomorí, na Blízkom východe či severnej Afrike. Otroci sa v dobových dokumentoch spomínajú ako rabi, raby alebo rabynję a muselí vykonávať rabotu. Zaujímavosťou je, že žena otrokyňa mala až štvornásobne vyššiu cenu ako muž otrok. Veľkú cenu mali aj malí chlapci, ktorých mohli vykastrovať a získať eunuchov. Otrok bol bezprávny a za jeho zabitie nehrozil najvyšší trest. S otrokmi sa obchodovalo na Trhu Moravanov, ktorý trval tri dni a konal sa každý mesiac, pravdepodobne vo Svätoplukovom sídle na Morave. Práve pod Svätoplukovým dohľadom tam v roku 886 predali do otroctva žiakov vierozvestca Metoda.