Dovolenka, na ktorej sa neoddychuje: Materská

Z môjho pohľadu je materstvo asi to najťažšie, čomu som sa doposiaľ venovala. Navyše materská „dovolenka“ nemá žiadne otváracie a ani zatváracie hodiny... Jednoducho byť matkou je „práca“ na plný úväzok, 7 dní v týždni, 24 hodín denne, bez nároku na chorobu či akékoľvek voľno. A ešte ani spánok nemáte istý.

Napriek tomu, že byť matkou žene zmení celý život a je to zrejme ten najväčší druh lásky, ktorý môže pocítiť, nie je všetko také jednoduché, ako som si myslela. Keď som plánovala stať sa matkou, myslela som si, že to bude romantika. Narodí sa nám bábätko, budeme sa s ním maznať, nakúpime mu krásne handričky, budeme chodiť von hrať sa s detičkami, budeme si čítať knižky, pozerať rozprávky, kresliť... Moja mama, ako správna babka, bude so svojho vnúčatka taká hotová, že sa bude biť o čas strávený s ním a ja budem aj napriek tomu, že mám dieťa, môcť s manželom vybehnúť napríklad večer do kina. Jednoducho splnený sen.

Ok. Moje vstupné informácie neboli tak celkom presné. Vedela som, že bábätká plačú, kakajú, je ich treba prebaliť, dojčiť a že občas nespia ani v noci. Ale to bolo skutočne iba zrnko prachu všetkých vedomostí o deťoch, ktoré som mala.

Vedela som tiež, že deti občas rodičov hnevajú a keď im poviete: „No, no, no!“, tak sa rozplačú a vy im pekne krásne vysvetlíte, že toto a tamto sa nesmie robiť. Sľubovala som si, že budem láskavá, no prísna, že moje dieťa bude vedieť, čo sa patrí a bude ma poslúchať a rešpektovať. A v žiadnom, ale naozaj v žiadnom prípade ho nebudem rozmaznávať a že mu nikdy, určite nikdy ani len po zadku neťapnem... Niekedy rozmýšľam nad tým, prečo som sa viac nerozprávala so svojou mamou?!

Byť matkou je skutočne úžasné a nie je to až také zlé, ako si môžete myslieť z riadkov vyššie. Pre tie, ktoré už dieťa majú, ale aj pre tie, ktoré by ho chceli, budem zbytočne opisovať pocit, keď v noci spíte iba po pol hodinách, cez deň varíte, periete, žehlíte.. No keď sa na vás ten malý drobec pozrie, v očkách má tú nekonečnú lásku, oddanosť a vy viete, že je bezmocný a odkázaný len a len na vás, na všetko okamžite zabudnete a zapnete všetky „záložné“ zdroje energie, ktoré vám ešte ostali. Milujete ho bezvýhradne, bezpodmienečne a chcete mu dať všetko, aj svoju obličku, ak by bolo treba. Plánujete pre neho lepšiu budúcnosť, lepšie školy, viac krúžkov, viac príležitostí ako ste mali vy. A myslíte si, že budete lepšími rodičmi, ako boli tí vaši.

Pochopí to iba ten, kto to naozaj zažije a pokúsi sa byť rodičom, ktorý svoje dieťa vníma ako rovnocenného partnera, ktorý mu chce byť skutočne dobrým sprievodcom po tomto svete. Až keď sa vám narodí dieťa pochopíte, že vaši rodičia boli úžasní, trpezliví a že vám vlastne naozaj chceli iba dobre. Pochopíte, prečo vám stále dookola opakovali veci, ktoré vás tak príšerne otravovali, pochopíte, prečo sa o vás báli. Pochopíte všetko. Byť rodičom je skutočne ťažké, ale je to poslanie, ktoré vás naplní do takej miery, že vašou túžbou je iba spokojné, šťastné, zdravé a najlepšie spiace dieťatko...

Určite to nie je až také zlé. Len niekedy premýšľam, kde tie naše matky brali energiu? A ako to, že aj ich deň mal „iba“ 24 hodín? Dalo sa to všetko, čo my v podstate dnes nemusíme robiť, vôbec stihnúť? Manželia v práci od nevidím do nevidím, každý deň variť, upratovať, prať a žehliť plienky, zavárať výživy, žiadne pampersky, žiadne hotové detské jedlá, baby-monitory, baby-vysielačky, vlhčené obrúsky, žiadne detské kútiky, žiadny internet a blogy, na ktorých sa môžete posťažovať ostaným mamičkám s podobnými problémami. Ako to tie naše mamy a ich mamy dokázali? Môj obdiv je nekonečný. A hoci materstvo nie je iba starostiach, rada by som niekomu poďakovala. Mami, ďakujem za všetko. Aj za to, že si mi zakazovala chodiť na diskotéky, že som musela byť doma o deviatej... Že si s nami chodila na tanečnú tri razy do týždňa, aj keď si nemala auto. Za to, že si tam dve hodiny čakala, kým mi dotancujeme. Za súkromné hodiny angličtiny, ktoré si zaplatila zo svojich posledných peňazí. Za to, že si nás s bratom vždy podporovala v tom, čo nás baví. Za to, že si nás každý víkend brala do Zoo, do múzea, na kolotoče... Teraz to už všetko chápem a viem, že dať deťo všetko, je nesmierne ťažké. Viem to, pretože aj ja som už MAMA...