Používate zastaralú verziu prehliadača, z tohto dôvodu nie je možné prehrať video.
Prosím, aktualizujte si prehliadač na najnovšiu verziu.
Aké je to byť štvornásobným otcom?
Najstarší má devätnásť, hovorím si: „No, čo ti ja už pomôžem?!“ Samozrejme mu ešte vynadám za veci, ktoré sa mi nepáčia, alebo mu poviem, že ja by som to robil inak, alebo urob to takto... Ale je to skôr na ňom, či to zoberie alebo nie. Nuž, musí sa aj sám popáliť. Tak sme to prežili všetci.
Celkom iné. Som z toho kompletne „zmagorený“. Viete, tie malé deti, to všetci hovoria, aké je to zlaté. No, neviem, povedzme si úprimne, keď sa narodia, vôbec nie sú pekné. Sú pomačkané, ale všetci sa tvária, aké sú pekné, lebo sú moje... Aj tá moja sa mi zdala zlatá... No, ale čas beží, zrazu má štyri mesiace, začne sa na vás pozerať, reagovať, usmievať sa, zrazu vás berie ako partnera a už to začína byť naozaj zaujímavé. Ale neviem ešte presne, kde ma čaká ten veľký rozdiel pri výchove. Zatiaľ som vychovával len chalanov. A to je samá hra, hokej, futbal, beháme, zabávame sa. Trošku dúfam, že to dievčatko sa aj samé zahrá, že bude iné. Zároveň sa bojím všetkých tých úskalí, ako to zvládnem. Myslím si, že v tomto ma výborne doplní moja žena, pretože vždy túžila mať dievčatko, kamarátku na varenie, pečenie, nakupovanie, maľovanie a všetky tie ženské veci. Myslím, že to nejakým spôsobom zafunguje.
Keďže sme sa brali na Valentína, mali sme teraz štvrté výročie svadby. Samozrejme, že pôjdeme na večeru, to je pripravené. Aj keď je Valentín „gýčový“, americký sviatok, prečo neosláviť každý sviatok, ktorý súvisí s láskou?! Je toľko veľa sporov, hádok, nenávisti, konfliktov okolo nás počas života, tak prečo ho nevyužiť? Je to sviatok, ktorý sa týka lásky, tak ja do toho skáčem strmhlav! Ale keby som chcel byť alibista, tak poviem, že oslavujem výročie svadby.