Juraj Rašla detail tváre úsmev

Charizmatický Juraj Rašla: Do lásky skáče „strmhlav“

Chlapi, ktorí stále veria na lásku, nevymreli. Jedného takého vám dnes predstavíme v rozhovore.
Juraj Rašla je herec, ktorý má stále veľa práce. Ak už nie v divadle, či na pľaci pri nakrúcaní, tak určite doma. Má štyri deti. Najstarší syn má 19 rokov, najmladšia dcéra 4 mesiace. A dá sa povedať, že je aj skrytým romantikom. Na Valentína s manželkou slávi štvrté výročie svadby.
Máte štyri deti. S jednou manželkou?
Nie, keď som sa stal prvýkrát otcom, nebol som ženatý. S mojou niekdajšou družkou máme dve deti. Teraz mám ďalšie dve, no tentokrát som ženatý, prvý a poslednýkrát v živote.

Aké je to byť štvornásobným otcom?

Keď má niekto štyri malé deti, tak je to oveľa ťažšie. Vidím to doma pri 3 a pol ročnom synovi a 4-mesačnej dcére. To už začína byť tiež náročnejšie. Ale tí moji dvaja chalani, jeden má 19 rokov a je radšej, keď  so mnou nie je, 14-ročný je mimoriadne vyťažený, každý deň má hokejový tréning, v sobotu má zápas a v nedeľu ide zase na dobrovoľný tréning. Čiže je tiež samostatná jednotka. Chodíme spolu na dovolenky, keď je čas, ideme na lyžovačku, stretávame sa pri rodinných oslavách. Nie som v tom tak „natesno“, že štyri malé deti, momentálne mám tú základnú starosť o dve.
Tí starší už pozornosť rodičov až tak nepotrebujú...

Najstarší má devätnásť, hovorím si: „No, čo ti ja už pomôžem?!“ Samozrejme mu ešte vynadám za veci, ktoré sa mi nepáčia, alebo mu poviem, že ja by som to robil inak, alebo urob to takto... Ale je to skôr na ňom, či to zoberie alebo nie. Nuž, musí sa aj sám popáliť. Tak sme to prežili všetci.

Aké to je mať dcéru po troch chlapcoch?

Celkom iné. Som z toho kompletne „zmagorený“. Viete, tie malé deti, to všetci hovoria, aké je to zlaté. No, neviem, povedzme si úprimne, keď  sa narodia, vôbec nie sú pekné. Sú pomačkané, ale všetci sa tvária, aké sú pekné, lebo sú moje... Aj tá moja sa mi zdala zlatá... No, ale čas beží, zrazu má štyri mesiace, začne sa na vás pozerať, reagovať, usmievať sa, zrazu vás berie ako partnera a už to začína byť naozaj zaujímavé. Ale neviem ešte presne, kde ma čaká ten veľký rozdiel pri výchove. Zatiaľ som vychovával len chalanov. A to je samá hra, hokej, futbal, beháme, zabávame sa. Trošku dúfam, že to dievčatko sa aj samé zahrá, že bude iné. Zároveň sa bojím všetkých tých úskalí, ako to zvládnem. Myslím si, že v tomto ma výborne doplní moja žena, pretože vždy túžila mať dievčatko, kamarátku na varenie, pečenie, nakupovanie, maľovanie a všetky tie ženské veci. Myslím, že to nejakým spôsobom zafunguje.

V našej relácii ste boli na Valentína, zaujímalo by nás, či s manželkou oslavujete tento sviatok?

Keďže sme sa brali na Valentína, mali sme teraz štvrté výročie svadby. Samozrejme, že pôjdeme na večeru, to je pripravené. Aj keď je Valentín „gýčový“, americký sviatok, prečo neosláviť každý sviatok, ktorý súvisí s láskou?! Je toľko veľa sporov, hádok, nenávisti, konfliktov okolo nás počas života, tak prečo ho nevyužiť? Je to sviatok, ktorý sa týka lásky, tak ja do toho skáčem strmhlav! Ale keby som chcel byť alibista, tak poviem, že oslavujem výročie svadby.