Speváčka Misha: Dvojičky ma úplne zmenili

Fotografovanie je tvoj koníček, ktorému by si sa mohla venovať aj profesionálne...

Nie je to nový koníček, má už určite takých 25 rokov, ak nie 30. Už od detstva som rada fotila, makro, hmyz a deti samozrejme. Deti sú úžasný objekt, pretože sú úprimné, neštylizujú sa a strašne to dobíja moje vlastné „baterky“.

Keď fotky upravujem a pozerám sa na monitor, usmievam sa. Práve moje deti ma inšpirovali k tomu, keďže ich fotím denne a nechcem ich stresovať, aby som urobila niečo podobné aj pre iné deti. A priniesla tak radosť ďalším rodičom. Ale môj prístup je, dovolím si tvrdiť, celkom iný.

Deti totiž vôbec netušia, že majú „fototermín“. Ocitnú sa v prostredí, ktoré je pre ne prirodzené. Vyzerá to ako detská izbička, dokonca aj pokiaľ ide o svetlo, používam len prirodzené osvetlenie zo strešných okien. Vôbec nesvietim technikou, ktorá sa inak nastavuje približne 40 minút. Nepoužívam kulisy v štýle vedierka, košíčkov, čo môže byť síce celkom fajn... Myslím si však, že fotografia z detstva by mala toto obdobie vystihovať...

Takže si so sebou môžu priniesť vlastné „kulisy“?

Ak si niekto prinesie so sebou obľúbenú hračku, nech ju má aj na fotografii. Je to vec, s ktorou sa hrá a povedzme, že aj vyrastá. Zatiaľ to robím len pre priateľov, ich známych, nie verejne, aj keď rada by som.

Mám však obavy, aby sa do mňa „neobul“ bulvár. Článok v štýle: „Už nevie spievať, tak fotografuje...“ by tak mohol moju veľkú vášeň otočiť proti mne a urobiť z krásnej veci niečo zúfalé. V skutočnosti hudbu robiť neprestanem. Dokonca mám v pláne robiť aj hudbu pre deti. Fotografovanie je však niečo, čomu sa chcem venovať intenzívnejšie. Už mám dosť šoubiznisu, nie je to nič príjemné, hoci hudbu nadovšetko milujem.

A môžeš robiť niečo, čo ťa baví, dodáva ti to energiu a svoje deti máš stále pri sebe...

Áno, zistila som, že pri tomto koníčku ich môžem mať stále vedľa seba a aj ich mávam. Aj včera napríklad: Mia vstala o trištvrte na päť ráno, tak sme sa v posteli trošku pobláznili, chytila som ju do rúk, zobrala som ju do pracovne, posadila do ohrádky vedľa seba, zapla som počítač a retušovala fotky. Mia si sedela vedľa mňa, tak, aby monitor na ňu nesmeroval, usmievala sa, hrala sa... Po každej fotke som sa na ňu zaškerila, usmiala... Bola spokojná a dve hodiny si pri mne gazdovala akoby nič. Čiže žiaden problém.

S kým sú deti, keď fotografuješ?

Termíny mám len vtedy, keď moje deti dva razy do dňa spinkajú. Ďalšia vec, ktorú som si vymyslela je, že moje fotenie netrvá dlhšie ako jedenásť minút, aby dieťa nebolo vystresované.

Rýchlo všetko nacvakám, robím na deti „opičky“, spievam im, smejem sa s nimi... Niekedy sú rodičia prekvapení, že kde sa to vo mne berie. Ale skutočne. Moje dve deti ma veľmi zmenili...

Napríklad od detstva som mala talent na imitovanie rôznych hlasov. Vždy som chcela dabovať rozprávky a nikto mi to neverí! A teraz sa môžem „realizovať“ pri mojich dcérkach. Týmto chcem apelovať na kompetentných: Nechajte ma dabovať rozprávky, prosím vás! Napodobním čo len chcete...

Tvoje dcérky sú iste veľmi šťastné, že majú takú pobláznenú maminu...

Chcela som im narozprávať rozprávky sama, lebo ja na ne rozprávam iba po anglicky a neviem nájsť na trhu niečo, čo by mi sedelo aj s hlasmi, hudbou, podkladom. Plánujem dať dokopy tím, s ktorým to zrealizujem. Nechcem na tom zarobiť, dám to zadarmo aj na facebook. Je to len pre moju vlastnú spokojnosť, pre pocit, že som venovala energiu niečomu, vďaka čomu sa moje deti budú mať lepšie. Alebo len preto, aby mali viac zážitkov.

Ostane im tak doslova zhmotnená spomienka...

Presne, musím mať za sebou výsledok svojej práce. Zbláznila by som sa z toho, keby som osem mesiacov mala len cikať, kakať, papať a dookola to isté. A nič by po mne neostalo.

Máš dvojičky a spomínala si, že sa stretávaš aj s inými mamičkami dvojičiek.

Som členkou skupiny Maminky dvojičiek. Je to uzavretá skupina a môžu tam byť len maminky dvojičiek, trojičiek a viacerčiat.

Je úžasné, že niečo také existuje, lebo si všeličo navzájom poradíme. Je to dilema, napríklad ako kŕmiť: dve mištičky – dve lyžičky, alebo dve mištičky – jedna lyžička, jedna mištička – jedna lyžička?!

Tiež tam nájdete milión rád typu: „Aj tak si vymieňajú cumle, tak kašli na to, jedna mištička, jedna lyžička – ideš!“ To sú veci, ktoré nenájdeš v knihe o matke a dieťati...

V lete dokonca plánujeme celoslovenské stretnutie dvojičiek. Je krásne, že sa niečo také organizuje. Občas sa s mamičkami stretávame podľa miest, je to skvelé, že si vieme takto vymeniť vzácne skúsenosti a poradiť si navzájom. Úžasná vec je napríklad aj bazárik s oblečením, kde si „posúvame“ vecičky. Neverili by ste, že je problém kúpiť napríklad dva rovnaké kusy oblečenia.

Obliekaš svoje dcérky rovnako?

Neobliekam ich rovnako za každú cenu. Myslím, že potrebujú mať pocit, že sú každá sama sebou, že sú originál a nie kópiou tej druhej. Ale vždy všetko prešpekulujem tak, že napríklad kúpim vecičky v opačných farbách. Štýlovo musia ladiť, na to si potrpím, na to som umelecky nastavená.