Andrea Karnasová: Ako dcére vysvetlila, že hrá lesbičku?

Máte 9-ročnú dcéru Lujzu, vychovávate ju sama?

Viac-menej áno. Samozrejme mám na pomoc mamu a Lujzička má otecka, ktorý s ňou tiež trávi čas. Mali sme slušný rozvod a dohodli sme sa.

Ako jej to ide v škole?

Je tretiačka a ide jej to veľmi dobre. Našťastie je to dieťa, ktoré nevyžaduje veľa pozornosti, pokiaľ ide  o učenie. Dokáže sa učiť sama. Zatiaľ sa teda doma veľa neučievala, pretože stihla všetko v škole, aj úlohy. Teraz je vyučovací plán trošku náročnejší, tak si sem-tam doma napíšeme diktát, aby vedela, kedy je to ypsilon a kedy mäkké i. Ale nie je to veľká drina, našťastie jej to páli.

A čo ju baví, na čo má nadanie?

Veľmi ju baví tenis. Som rada, že ju do tréningov nemusím nútiť. Raz sa dokonca aj rozplakala, keď som povedala, že naň nepôjdeme, pretože sme museli ísť niekam inam. Úžasné je, že jej to aj veľmi ide. Má nadanie aj na hudbu, chodí na klavír aj na flautu, ale nechce sa jej cvičiť, takže nútiť ju určite nebudem. Ponúkla som jej, ona si vyberie.

Radšej tenistka ako herečka?

Asi áno, aj keď teraz má obdobie, že aj ona by si chcela zahrať v Paneláku. Ale myslím si, že je to preto, lebo seriál niektoré jej spolužiačky pozerajú a chceli by tam byť. Chcela by byť populárna, tak možno preto.

Ako ste s ňou komunikovali to, že v Paneláku hráte lesbičku?

Nejako sme túto tému nepreberali, tým, že ona Panelák nesleduje. Teda len sem-tam, keď je u starých rodičov. Možno v škole sa dozvedela, že hrám lesbičku, ale spolužiačky, dievčatá, nevedeli presne vysvetliť, o čo ide. Mysleli si, že lesbičky sú kamarátky. Tak som povedala, že nie, že sú to ľudia, ktorí sa majú radi, a že je to teta s tetou, ujo s ujom. No nejak extrémne ju to nezaujímalo. Nerobí si ťažkú hlavu, nerieši zatiaľ podobné veci.

V akých projektoch ešte účinkujete?

Mám jedno veľmi pekné predstavenie na lodi u Adyho Hajdu – Všetko o ženách. Tam sa ľudia dozvedia všetko o ženách.

Naša relácia sa volá Supermama, cítite sa Vy ako supermama?

Ja som taká učiaca sa supermama, pretože žiadna z nás napadla z neba ako supermama. Učíme sa reagovať v tých najrôznejších situáciách. Niekedy má ten pocit, že sa mám ešte veľa čo učiť. A práve to je na rodičovstve krásne - dieťa nám niečo dáva a my mu to zase odovzdávame.