Neobratný jazyk vášich detí: Vieme, ako mu pomôcť!

Detskí logopédi nie sú strašiaci, deti k nim chodia radi. Ako to u nich prebieha a čo všetko súvisí s poruchami reči objasnia logopedičky PhDr. Hana Laciková, Dana Buntová z Inštitútu detskej reči, súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva a Zuzana Jandová z Logopedického centra Asobi.

Pani Jandová, spomínali ste, že u vás v centre pomáhate deťom jedinečnou terapiou. Čo je teda bobath terapia?

ZJ: Ide o terapiu dotykom, kedy sa dieťatko stimuluje po fyziologickej stránke. Všetko je v kompetencii fyzioterapeuta. Stimuluje sa jeho hrubá a jemná motorika. Logopéd rozvíja reč, bobath-terapeut hrubú motoriku.

Súvisí rozvoj motoriky s rečou?

ZJ: Jednoznačne, je to jeden kruh. Hrubá motorika, jemná motorika, oromotorika. Keď má dieťatko neobratný jazýček, súvisí to s neobratnosťou celého tela. Väčšinou 90 percent detí, ktoré navštevujú logopedickú ambulanciu, potrebuje bobathterapiu. Pretože neobratný jazýček vidíme väčšinou v hypotónii celkového svalstva tela, v plochonoží detičiek, napríklad, keď majú nesprávne držanie tela. Keď drží dieťatko nesprávne telo, nesprávne dýcha, má nesprávny výdychový prúd vzduchu a nedostatočne sa mu okysličuje mozog. A nemá teda dostatočne stimulovanú centrálnu nervovú sústavu, a preto nedokáže správne artikulovať a rozprávať. Na Slovensku je bobathterapia využívaná málo, no mal by to byť základ.

Zvyšuje sa percento detí s poruchami reči, je ich viac času?

HL: Dá sa povedať, že sa nám darí zachytiť problémy v rannom štádiu a oveľa skôr, než to bolo pred desiatimi rokmi. Deti, ktoré neboli pred desiatimi rokmi zachytené, dnes sú. To znamená, že automaticky stúpa percento detí s narušenou komunikačnou schopnosťou. Druhá vec je, že veľa detí, ktoré sú zachránené pri pôrodoch, pochádzajú z rizikových gravidít a vďaka medicíne prežívajú. Stávajú sa tak potenciálne rizikové pre určité oblasti a jednou z tých oblastí je aj vývin reči. 

Ako súvisí fyziologický vývoj s vývojom reči, ako je všetko prepojené?

DB: Vývin do troch rokov sa označuje termínom psychomotorický vývin, čiže vyvíja sa psychika aj motorika. Na to, aby dieťa začalo rozprávať, musia sa mu vyvinúť motorické schopnosti, hrubá motorika, jemná motorika, oromotorika. Musí sa mu rozvinúť pamäť, pozornosť, sluchové vnímanie. Všetky tieto oblasti treba stimulovať už v ranom veku a nie je nezvyčajné, keď na logopédii poradím rodičovi – veľa chodievajte na detské ihrisko, ak máte možnosť - plávajte, chodievajte na hipoterapiu, veľa strihajte, hrajte sa s plastelínou, navliekajte koráliky, lebo toto všetko, v tomto malom veku, jedno s druhým súvisí a môže to podporovať vývin reči. Veľa spievajte dieťaťu, hovorte básničky alebo mu ponúkate melódiu reči. Treba odstrániť cumlík, fľašu, aby tam neboli potenciálne vplyvy, aby sa svaly jazyka a hryz nesprávne nevyvinuli. To sú veci, ktoré vo veku do troch rokov spolu veľmi súvisia.

Ak dieťa vôbec nerozpráva a má tri-štyri roky, aký je postup? Je to v poriadku, je to bežné?

ZJ: V poriadku určite nie je, keď dieťa v troch rokoch nerozpráva. Veľmi dôležité je si uvedomiť, či dieťa nerozpráva alebo nekomunikuje vôbec. Keď dieťa nekomunikuje vôbec, musí byť spravená komplexná diagnostika neurológ-orl lekár-psychológ, niekedy aj pedopsychiater. Dôležitý je komplexný pohľad na dieťa. Keď dieťatko komunikuje, ale nemá dostatočnú expresiu, nevie sa dostatočne vyjadrovať, ale používa gestikuláciu, ukazuje na predmety, tam už vieme stimulovať túto oblasť. A dokážeme stimulovať potom aj expresiu, teda správne vyjadrovanie sa. Určite je vhodné navštíviť logopedickú poradňu.

DB: Rodičia sa môžu dostať k rôznym odborníkom, ktorí sa logopédmi nazývajú, aby sme boli slušní... Treba si kontrolovať aj kvalitu poskytovanej starostlivosti. Určite treba, aby logopéd dieťa diagnostikoval. K dispozícii sú už testy na porozumenie, na expresiu, na primárnu dĺžku výpovede, atď. Logopéd by mal dať spätnú väzbu, informáciu rodičovi, ako na tom dieťa je, kde sú jeho slabé stránky. Logopéd by mal naplánovať presné ciele, povedať rodičovi, čo konkrétne budú cvičiť, mal by mu ukázať ako to budú cvičiť, mal by ho v tom "zaškoliť", vysvetliť mu, prípadne mu dať aj nejaké materiály na cvičenie. Mal by mu povedať, ako by dieťa malo reagovať, aké zručnosti budú nasledovať, aby mal rodič konkrétne informácie, keď odchádza z ambulancie.

Dá sa, napríklad, račkovanie úplne odstrániť? Sú dospelí ľudia, ktorí bežne račkujú a nepovažujú to za problém.

HL: V spoločnosti máme isté jazykové normy. Tie nám naznačujú, že napríklad výslovnosť „r“ by mala byť v zhode s touto normou. Ak príde rodič v ranom veku dieťaťa, dá sa to odstrániť. Ale je to na každom z nás, niekomu to neprekáža, nechce to zmeniť. Je veľa dospelých, ktorí chodia na logopédiu a chcú to zmeniť, lebo ich pozície v práci si to vyžadujú. Je to tiež vec systematického prístupu.

Čo robiť s tým, keď dieťa u logopéda odmieta spolupracovať napriek veľkej snahe motivovať ho? Čo s tým, keď dieťa nevysloví požadované slovo, ale radšej nájde jeho ekvivalent?

DB: Veľmi dôležité je, aby dieťa malo s logopédom dobrý vzťah, aby sa k logopédovi tešilo. Netreba sa báť aj vymeniť odborníka, nemusím byť sympatická všetkým deťom. Je potrebné sa s dieťaťom hrať. Cvičiť výslovnosť len tak, že - povedz mi „lopta“ - je pre deti určite nezaujímavé. Čiže vymyslíme hru, kde budeme cvičiť slová s hláskou „L“ na začiatku.

HL: Zoberiete desať lôpt a vždy, keď chce ju dieťa hodiť do suda, musí povedať „lopta“. Keď povie správne, dáte mu loptu a ono trafí. V súčasnej technológii máme aj veľa prezentácii na tabletoch, teda keď deti povedia slovo správne, môžu posunúť ďalej.

DB: Môžeme mať aj krabičky, na nich obrázky slov, kde to písmenko „L“ je. V krabičkách budú obľúbené cukríky. „Je to začarované, ty sa k tomu cukríku dostaneš, ale musíš to odkliať, musíš to pekne pomenovať.“ Dieťa si ani neuvedomí, že nacvičujeme výslovnosť hlásky „L“, je to niečo, čo urobí kvôli mne, lebo sa teší na tú krabičku, na jej otváranie, aké tam budú prekvapenia, cukríčky.

A to štvorroční neprekuknú?

DB: Nie, budú to robiť preto, lebo sa na to tešia. Rodičia prídu a povedia: „On sa už nevedel dočkať, kedy k vám príde, čo ste nachystali, aká bude hra.“ Musí to byť skutočne hravé.

Logopéd musí byť teda aj veľmi kreatívny...

ZJ: To áno a som rada, že v súčasnosti sa vytvárajú aj počítačové programy na výslovnosť jednotlivých hlások. Študenti STU vytvárajú takéto programy v kooperácii s logopédmi. Takže aj to potom pomáha pri terapii.