Práve vysielame

Neserte nám pestúnku
Poruchy učenia

Deti s poruchami a postihnutím: Začleňte ich medzi tie zdravé!

06.05.2013 - 07:00
Má vaše dieťa poruchy učenia či postihnutie? To neznamená, že nemá nárok na vzdelanie. Nájdite iba tú správnu školu!
Začleňovať deti s rôznymi poruchami či postihnutím do bežného kolektívu je mimoriadne účinné a obojstranne prospešné. Chce to iba vôľu a trpezlivosť.
Ľudia s postihnutím žijú medzi nami a naozaj to nemajú jednoduché. Chcú využívať všetky možnosti, ktoré im život poskytuje. Nie vždy však majú vhodné podmienky. Rovnako, ako ostatní, sa potrebujú vzdelávať a môžu žiť kvalitný život. 
V dnešnej dobe je trendy integrovať postihnuté deti medzi zdravé. Výsledky sú až neuveriteľné. Čo to znamená pre žiaka s postihnutím a čo pre celý kolektív? RNDr. Oľga Bertová, výchovná poradkyňa na Gymnáziu Jána Papánka na Vazovovej ulici v Bratislave, nám z vlastnej skúsenosti porozprávala, ako integrácia funguje.

Aké sú možnosti na vašej strednej škole pre deti, ktoré majú nejakú komplikáciu, či už fyzický handicap, alebo poruchy učenia?

V súčasnosti máme žiakov aj telesne postihnutých. A dokonca už aj absolventov. Máme trošku problém s tým, že škola sídli v staršej budove... Máme napríklad žiačku, ktorá má problémy s chodením, ale snažíme sa ju vždy umiestniť do triedy tak, aby nemusela absolvovať schody. Je to maličkosť, no v zásade pre ňu obrovská pomoc.

To je úžasné, asi sú vám vaši žiaci, aj ich rodičia, veľmi vďační...

Nedávno som sa stretla aj s bývalou telesne postihnutou žiačkou, ktorá sa hrdo hlási k našej škole a je šťastná, že u nás študovala. Má priateľa, vrátila sa zo študijného pobytu z Belehradu. Čo sa týka ďalších žiakov, máme už takú tradíciu, že u nás môžu študovať aj zrakovo postihnutí. Od menšieho po ten najväčší handicap. A následne podľa toho, o aké postihnutei ide, poskytujeme potom potrebnú pomoc.

Máte aj špeciálne školených pedagógov?

Iste. Máme špeciálneho pedagóga, ktorý nám s touto problematikou veľmi pomáha. Ale najväčšiu radosť nám robí, keď vidíme, že tieto deti sa dokážu ďalej uplatniť. Alebo dokonca študujú ďalej a idú na vysokú školu.

Čo si individuálny prístup vyžaduje od personálu školy?

Je to veľmi náročná práca, všetci učitelia deťom venujú veľkú pozornosť. Na druhej strane, vieme, čo to pre nich znamená. Inak by skončili niekde pri pletení košíkov, alebo v telefónnej ústredni. Bola by to škoda, lebo mnohé z tých detí majú veľký potenciál.

Ako je to vo vašej škole s integráciou detí s poruchami učenia?

Zaznamenávame aj žiakov s poruchami učenia, či je to dislekcia, disgrafia a je ich stále viac. Samozrejme, sú integrovaní, vždy postupujeme podľa odporúčaní špeciálnych pedagógov. Keď sa deťom niečo nepáči, alebo majú nejaké problémy, tak to riešime s konkrétnymi vyučujúcimi. Každý z nich musí byť dôsledne oboznámený s tým, aké má dieťa problémy, musia akceptovať odporúčania špeciálneho pedagóga. Zatiaľ sa nám to darí a dúfam, že aj do budúcna to tak bude. 
Máte aj deti s poruchami správania?

Nie, zatiaľ nemáme, teda nie diagnostikované. Je pravda, že na osemročnom gymnáziu sú niektoré deti živšie, neobsedia, nie sú koncentrované. Ale riešime to spôsobom, že ponúkame spoluprácu cez psychologičku z centra pedagogického poradenstva, ktorá s nimi robí rôzne cvičenia. Samozrejme, na to je potrebný súhlas rodičov. Pomáha to, mali sme žiakov, ktorí boli hyperaktívni a podarilo sa, že študujú ďalej bez problémov. 

Ste jediná štátna stredná škola na Slovensku, ktorá pristupuje k postihnutým deťom individuálne?

Myslím si, že poruchy učenia sú dnes bežný jav, ktorý sa zaznamenáva na mnohých školách. Čo sa týka zrakového postihnutia neviem, ale spolupracujeme so školou v Námestove, kde mali prvého žiaka so zrakovým postihnutím. Prišli sa pozrieť k nám, ako sme pracovali, komunikujeme s nimi a vymieňame si skúsenosti aj pomôcky. Je trendy integrovať deti s postihnutím medzi ostatné deti. 

Robila som si prieskum a zistila som, že tie deti, ktoré mali v triede zrakovo postihnutého žiaka, ktorý teraz študuje na vysokej škole, veľa získali. V anonymných dotazníkoch sa priznali: „On je lepší ako ja, uvedomil som si, aké rôzne prekážky musí prekonať“. Chlapec s postihnutím stmelil kolektív tak veľmi, že dodnes sa stretávajú a prídu sa pozrieť na našu školu, chodia na rôzne spoločné aktivity. Skutočne, má to veľmi silný sociálny efekt. 
A čo deti s autizmom či aspergerovým syndrómom?
Momentálne máme aj žiaka s aspergerovým syndrómom. Prvý ročník bol veľmi náročný, pretože to sú ľudia, ktorí nevedia nadviazať sociálny kontakt, vyhýbajú sa pohľadom ľudí, neznášajú fyzický dotyk a podobne. Ale podarilo sa. Všetko zásluhou triednej učiteľky, vyučujúcich a kolektívu triedy, ktorí akceptujú jeho odlišné správanie. 

Dnes je jedným z jeho najväčších úspechov, že nesedí v lavici sám. Takéto deti je najlepšie dávať do prvej lavice, aby ich nerušilo, čo robia ostatní. A on si teraz sám príde sadnúť k niekomu inému. I keď sa nikdy nenaučia stopercentnému sociálnemu kontaktu, napreduje. Kým sa nezmení jeho prostredie, na ktoré je zvyknutý, a bude mať stále tých istých spolužiakov, bude to v poriadku. Dokonca sa učí na vyznamenanie. Má encyklopedické vedomosti, stačí mu počúvať a naučí sa naozaj všetko...