Michal Martikán: Radosť z dcér je väčšia, než víťazstvá

Ukázal mi to otec, ktorý bol trénerom vodného slalomu a takisto reprezentantom ešte v Československu. A v Liptovskom Mikuláši je známy klub vodného slalomu. Ako druhý na svete má umelú slalomovú trať, areál pre vodný slalom. Takže som radosť z tohto športu zdedil. Ale takisto som popri vodnom slalome hrával aj hokej. Ten som hral dokonca ešte skôr.

Začať sa dá denno-denným tréningom od šiestich-ôsmych rokov. Ja som začal v deviatich. A dokedy, neviem. Na to odpoviem, keď s týmto športom skončím. Ale máme slalomárov, ktorí boli v individuálnej kategórii majstri sveta ako 36-roční. Takže to rozmedzie je dosť veľké. 

Z časti áno, ale v tomto období sa stále venujem svojej aktívnej kariére. Veľmi rád by som ešte absolvoval množstvo veľkých podujatí. Trénujem hlavne sám seba, ale keď niekto potrebuje poradiť, nebránim sa, tých skúseností na vode som nazbieral pomerne dosť veľa. Jazdím teraz v novej skupine s mladšími pretekármi. A keď vidím u nich nejaké chyby, tak sa im snažím poradiť. 

Je to skvelý pocit. Často je všetko okolo nich krajšie ako víťazstvá. Samozrejme, či už s dcérami, alebo so synmi sú občas aj starosti, ale omnoho viac sú to radosti. Je skvelé byť otcom, rodičom. A čo sa týka syna, nie je to otázka len na mňa, ale zatiaľ sa nič také nechystá.

Nesnažím sa ich do ničoho nútiť. Samozrejme trošku jemne naviesť a ukázať im, aké majú možnosti. 

Staršia sedem, mladšia tri roky. Myslím, že už budú pomaly vo veku, kedy si samy povedia, čo chcú robiť. V začiatkoch treba ísť cestou všeobecnej pohybovej zdatnosti. Staršia robí gymnastiku. Myslím si, že je to jeden zo športov, ktorý je v tomto ideálny, univerzálny. Ale treba sa naučiť plávať, bicyklovať, správne behať, aj všetko ostatné po troške, v rámci toho ako to deti baví. Netreba ich do ničoho nútiť. U detí vidieť k čomu majú bližší vzťah - väčšinou je to o tom, pri čom vydržia dlhšie.