ručička

Predčasne narodené detičky: Pomoc potrebujú aj doma

Občianske združenie Malíček vzniklo ako nevyhnutnosť zviditeľniť problematiku predčasne narodených detí.
Malíček ako aj iné občianske združenia sa celoeurópsky snažia, aby tieto deti mali čo najlepší štart do života, aby sa rodili tam, kde je prístrojové a personálne vybavenie, ale snažia sa aj o ich ďalší kvalitný život.

Ľudia z občianskych združení pomáhajú aj odborníkom, aby sa spoločne dostatočne vedeli postarať o predčasne narodené deti nielen v nemocnici, ale aj následne, keď s nimi majú rodičia problémy, mnohokrát aj dlhoročne. Ľubica Kaiserová je zakladateľkou OZ Malíček a denne sa stretáva s nedonosenými detičkami, ktoré sú na hranici života a smrti.

Aké sú dnes u nás podmienky pre predčasne narodené deti?
Za posledných 5-7 rokov sa zmenili, nezrelé deti sa lepšie vyvíjajú, viac sa im darí, pretože aj tá následná starostlivosť je na lepšej úrovni. Ale je pravda, že centier, ktoré sa o tieto deti starajú, je veľmi málo. A takisto aj odborníkov, ktorí sa o ne starajú po prepustení domov. 
Príde čas, keď mamička môže odísť s predčasne narodením bábätkom domov. Čo sa potom deje, koho môže kontaktovať v prípade potreby, či konzultácie? Existujú združenia, organizácie, ktoré takýmto mamičkám pomáhajú?
Vždy sa samozrejme môže kontaktovať s pracoviskom odkiaľ si dieťa odnáša. A ideálne je aj to, keď sa kontaktuje aj s mamami, ktoré si prešli podobným osudom. V komunitnom občianskom združení sú práve takéto mamičky, ktoré majú tie najmenšie detičky, vedia povedať, kde by pomoc našli, poradia odborníka, s ktorým už majú skúsenosti, kde sú rehabilitácie, kde sa dá pomôcť ďalej.

Vy sama ste mali predčasne narodené dieťa. OZ Malíček ste založili? 

Občianske združenie sme založili až pred dvoma rokmi, na popud tých mamičiek, s ktorými som sa denno-denne stretávala. S niektorými som priateľka už roky, ktoré mali u nás deti. Videla som, že majú problémy a musia riešiť tú následnú starostlivosť. Robila som medzi nimi kontakty a už bolo tak nejako načase založiť to vlastné občianske združenie, aby sme začali nielen tak po telefóne, ale aj verejne pracovať a robiť osvetu. 

Čomu všetkému sa OZ venuje?

Je to najmä podpora rodín po predčasnom pôrode, pretože to je taký stres, veľká záťaž pre tých rodičov. V prvom rade, aby vedeli, že už niekto s takým osudom existuje a že sa to dá zvládnuť, dať im pomocnú ruku. Fungujeme ako most medzi nemocnicou a rodičmi. Zároveň im chceme pomôcť, byť oporou, aby mali pocit istoty, že sa majú na koho obrátiť, keby mali nejaké problémy.
Viete im poradiť aj pri konkrétnych zdravotných problémoch?
Na našej stránke máme aj poradňu, vieme dať aj kontakt na niekoho, kto už riešil podobný problém, alebo nájsť odborníka.
Ako dlho sa venujete práci staničnej sestry?

Už 23 rokov, z toho to vyplynulo, že som sa denno-denne kontaktovala s tými rodičmi, riešili sme to v diskusiách doma, u niekoho, alebo po telefóne. Neskôr som začala spolupracovať s českým združením, ktoré sa venovalo rodinám s predčasne narodenými deťmi. Začali sme písať brožúry a knižky. A keď už mamy sa začali samé iniciovať, žeby sme mohli aj na Slovensku niečo spáchať, aby osveta aj pomoc rodinám bola taká viditeľnejšia, tak sme sa do toho pustili. 

Určite je množstvo odborníkov a lekárov, ktorí pomáhajú mamičkám pri predčasnom pôrode. No ďalšia starostlivosť je na sestrách a teda na vás. Ako to vyzerá na oddelení s predčasne narodenými deťmi?

Je to každodenná komunikácia. Nielen, že sa staráme o bábätká a pomáhame rodičom, ale robíme zároveň aj psychologičky, pretože psychológovia na týchto pracoviskách nie sú. Je to veľká škoda, pretože tie mamičky, aj celé rodiny, by potrebovali podporiť a aj sa niekomu vyžalovať, potrebovali by veľkú vzpruhu. Vidíme často na nich, že sú napäté, boja sa chodiť za svojimi deťmi, vytvoriť si s dieťaťom vzťah, keď je na pokraji života a smrti, pretože sa boja, že keď zomrie, že to bude pre ne veľmi ťažké. Je to na nás – neľutovať ich, ale dať im podporu, aby to všetko zvládli a aj pri depresiách, ktoré mnohokrát prichádzajú.