Barbora Rakovská: Prísť o čas s dcérkou? Nič mi za to nestojí!

Momentálne riešime najmä to, že sme mesiac a pol zavreté doma. Malá musela brať dvoje antibiotík, nemohli sme chodiť ani von, čo je pre dieťa asi najhoršie. V septembri nastúpila do škôlky, takže musíme riešiť všetky veci s tým spojené. Je to obdobie zvykania si na kolektív, pani učiteľky, na denný režim. 

Prvé dva týždne to bolo ťažké, ale teraz to už je v pohode. Keď nastúpila do škôlky, prišlo aj obdobie vzdoru, veľa toho odpozerala od ostatných detí. V škôlke sa nám vrátila aj k plienkam a máme veľký problém odnaučiť ju to. Bez plienky vydrží iba doma, akonáhle niekam ideme, musí mať plienku.

Podľa mňa by nuda a materská dovolenka absolútne nemali byť uvádzané v jednom slovnom spojení. Ak existuje takýto termín, určite ho nevymyslela žena. Ja sa nenudím a nikdy som sa nenudila. Šestnásť mesiacov som bola nonstop s malou, až potom som zobrala jednu pracovnú ponuku – sedemkrát do mesiaca na dve hodiny. 

Intenzívnejšie som začala pracovať až teraz v lete. Ale ak by moja mama nebola učiteľkou a nemala prázdniny, tak by som to asi nevzala, pretože by to časovo nebolo možné. Teraz je eventov a moderovačiek viac, ale nedala som dcéru do škôlky preto, aby som mohla pracovať, ale aby si zvykala na kolektív. So mnou sa už začína nudiť a potrebuje viac pozornosti, hier, pesničiek. Vôbec neľutujem, že som ju do škôlky dala ako dvojročnú.

Tak to nech zazvoní inde (smiech). 

Keď začala chodiť do škôlky a videla, že ju dávam niekde inde, tak prvé dva týždne mi veľmi vzdorovala.

Snažím sa nechodiť s ňou často na nákupy, alebo keď niečo potrebujem vybaviť, pretože viem, že aj pre ňu je to stres. Ak sa dá, tak ju nechám s partnerom, alebo s mojimi rodičmi. Mňa stresuje najmä to, keď málo papá. Momentálne má obdobie, keď musí jesť iba sama, ja jej do úst nemôžem dať nič. No a jej lyžičky sú štvrtinové v porovnaní s normálnym obsahom. Dá si tak 12 lyžíc, čo sú asi štyri normálne lyžičky a už si myslí, že má dosť. To ma vie dosť naštvať.

Rodila som cisárskym rezom, ale dvadsať hodín pred tým som sa pokúšala rodiť normálne. Vo finále mi povedali, že takto to nepôjde. Dali ma do celkovej anestézie, takže som sa zobudila až po celom akte napojená na kadejaké hadičky a trubičky. Nebolo mi všetko jedno a je mi ľúto, že som to nezvládla až do konca. 

Nie, a to som pribrala 35 kilogramov! Skôr som cítila strašnú chuť s tým niečo robiť. A som veľmi hrdá, že som to zvládla a dostala sa späť do pôvodnej kondície. Pred pôrodom som totiž štyri mesiace ležala a  nevládala som ísť po schodoch. Kým som sa dostala k svojej pôvodnej kondičke, trvalo to asi dva mesiace. Nadbytočné kilogramy som však zhadzovala asi rok. 

Čo sa týka času, tak mám veľmi jednoduchú prácu. Občas mi to príde, ako by som si len odskočila na nejaký nákup na dve hodiny a pritom som bola v práci... Pre mňa je dieťa prvoradé, nikdy by som nerobila niečo, čo by ohrozovalo vzťah alebo čas, ktorý by som mohla stráviť s dcérou. Mne to za to nestojí.