Tradičná čínska medicína: Akupunktúra je vhodná aj pre deti!
27.05.2013 - 11:55
Boris Ivanič je anestéziológ a terapeut tradičnej čínskej medicíny, ktorý robí akupunktúru aj maličkým deťom. Študoval priamo u majstrov v Číne.
Ako sa doktor, anestéziológ, dostal k profesii terapeut tradičnej čínskej medicíny?
Sám ako pacient s ťažkými alergiami. Akupunktúra bola jedna z vecí, ktorá mi výrazne pomohla. Na dlhé roky. Po pravidelných sedeniach mi však pomocou akupunktúry ustali ťažké problémy s alergiou po niekoľkých mesiacoch.
Čo vás najviac nadchlo a akým spôsobom ste TCM študovali?
Západná medicína ide do hĺbky javov, ktoré sa dejú na úrovni bunky. Ale niekedy to, čo definujeme ako ochorenie, bunka dokáže tak "utajiť", že nám to neodhalí žiadny ukazovateľ, ktorý by sme mohli v západnej medicíne liečiť. Tradičná medicína je komplexnejšia. Zahŕňa nielen životný štýl, ale aj správanie ľudí. Pomocou nej sa dá ochorenie definovať oveľa skôr, než by sme to urobili západnou medicínou. Napríklad príde človek, ktorý má problém so spánkom. K tomu sa priradia problémy s trávením. Najjednoduchšie čo môže urobiť je, že upraví stravu a začne žiť zdravšie.
U nás by zrejme dostal hneď medzi dverami lieky na spanie a na žalúdok. Môžme to chápať tak, že čínska medicína pátra po príčinách?V čínskej medicíne akoby sme inak vnímali človeka. Tam, kde západná medicína nevie nájsť ochorenie, čínska medicína už vie, kde je pravdepodobne prítomná disharmónia vzťahov v organizme a dokáže ju liečiť. Týmto sa vyznačuje čínska medicína. Západná medicína by povedala, že tam nič nie je. Ale vysvetlite to pacientovi, ktorý sa cíti zle, má isté symptómy. A má pocit, že liečba, ktorú mu nastoli lekár, mu nezaberá tak akoby mala. Potom sa cíti horšie a horšie.
Ja tvrdím, že medicína je iba jedna a záleží na tom, ako sa k tomu postavíme, ktorú metodiku použijeme. Ďalší veľmi dobrý aspekt k tradičnej medicíne je to, že mnohokrát má málo vedľajších účinkov. Tým pádom je vynikajúca v detskom veku. A dokážeme ju dobre kombinovať so západnou medicínou.
Keď má rodič chuť riešiť zdravotný stav svojho dieťaťa pomocou čínskej medicíny, je možné osloviť priamo vás, venujete sa detským pacientom?Áno, môže prísť.
Nie každý terapeut čínskej medicíny sa venuje deťom...
Je to trochu problematické, lebo detský vek vyžaduje iný prístup. V rámci tradičnej čínskej medicíny robím dokonca akupunktúru.
A to sa môže robiť deťom?
Áno. Môj najmenší pacient mal dva týždne, keď sme robili ihličky. V Číne a na Taiwane, kde som študoval, je to bežné. Mamičky tam vôbec neriešia, či to dieťatko dostane ihličky, či nie. U nás je to trochu iné.
U nás sa mamičky boja ihly, očkovania...
Presne tak. I keď tá ihla, ktorá sa používa pri akupunktúre, je veľmi tenká. S dieťatkom sa pracuje takým spôsobom, aby sme videli, ako reaguje na ihlu. Vyberáme body, ktoré nie sú bolestivé pri pichnutí. Ale existuje vek, kedy sa deti začínajú prirodzene báť ihiel. Je to okolo tretieho-štvrtého roku života, keď sa dozvedá z okolia, že je to bolestivé. Vtedy ich automaticky odmieta. Je však možné použiť aj iné metódy vrámci tradičnej čínskej medicíny. Nemusíto byť hneď akupunktúra.
Napríklad bylinky?
Je to napríklad aj bylinná liečba, tá je veľmi dobre prepracovaná. Na predpis dobrej bylinnej liečby je potrebné, aby si terapeut naozaj dobre zdiagnostikoval dieťatko.
Dospelý vie opísať svoje problémy, dieťa nie, robí to za neho rodič. Je teda ťažšie dieťa diagnostikovať, alebo na to máte overenú metódu?
Jednoznačne sa treba popýtať rodiča, ako dieťa papá, spinká, ako toleruje chlad, teplo, aké choroby prekonalo. To sú základné otázky, ktoré smerujeme na rodiča. V podstate to vyzerá tak, akoby anamnézu robil klasický lekár. Potom sa predložia metodiky klasickej čínskej medicíny. Napríklad sa môže pridať pulzová diagnostika, ktorá je veľmi zaujímavá, alebo diagnostika zón na brušku.
Ako dlho ste boli v Číne na štúdiách?
V Číne som strávil dva a pol roka. Študoval som na China Medical University v Taichungu. Tam som robil postgraduálne master of science s tým, že som dostal štipendium od taiwanskej vlády.
To sa dá?
Spravil som konkurz. Zo záujemcov som bol jediný lekár.
Keďže ide o odlišnú kultúru, ako sa vám tam taký dlhý čas žilo?Odmalička som bol fascinovaný východnou kultúrou. Taiwanci sú úžasní ľudia. Nevedel som po čínsky a vždy mi niekto pomáhal.
Takže už viete po čínsky?
Trošku áno, základné veci. Vypýtať si jedlo, opýtať sa na smer, niečo prečítať. To je tak asi všetko. V komunite, kde som bol, sme boli traja neázijci. Dvaja tam žili dlhšie, boli to ľudia, ktorí prednášali na škole. Bol som tam ako nový študent a program, ktorý som študoval, otvorili prvý rok. A dokonca celý ročník otvorili len kvôli jednému študentovi, a to som bol ja. Mal som takzvané súkromné štúdium, dva roky na spomínanej škole.
Sú Ćínania naklonení tomu, aby ich tradičnú medicínu niekto vyvážal do Európy?
Ale áno. V dnešnej dobe čínska medicína, čo sa týka vedeckých poznatkov, skúseností, začína byť jednou z top medicín. Môžeme to nazvať alternatívna medicína, komplementárna medicína.
Začínajú si ľudia uvedomovať, že veci treba riešiť na prírodnej báze a po problémoch treba pátrať a nie si hneď vziať tabletku?
Nemyslím si, že je to len otázka prírodnej medicíny, že by to bolo napríklad menej vedľajších účinkov, menej problémov v rámci užívania takejto medicíny. Je to skôr o tom, ako sa pozeráme na organizmus. Robím akútnu medicínu, pracujem na detskom áre. Neviem si predstaviť, že by sme nemali k dispozícii modernú, západnú medicínu. V rámci chronickej medicíny je dôležitý prístup k životu, k tomu ako sa stravujeme, čo so sebou robíme, ako myslíme. Bez toho to nejde.
Často hovorím, že my ľudí neliečime, my im pomáhame, aby našli svoje zdravie. Príde človek, ktorý má bolesti chrbtice. Ja mu ich môžem zmierniť. Ale vyliečiť mu ich nedokážem, pokiaľ človek sám nezaradí určitý systém, napríklad cvičenie. V západnej medicíne, ak dostane iba lieky proti bolesti chrbta, môžeme vyprodukovať ďalšie ochorenie. Teda s človekom akoby nič nenarobíme. To je rozdiel v prístupe medzi tradičnou medicínou a západnou medicínou.
Je to ako dať každému pacientovi s kožným ochorením mastičku s kortikoidom a poslať ho domov...
Napríklad. Ale nerobme si ilúziu, ľudia, ktorí sa zaoberajú zdravím, sú na rôznej úrovni. Medicína je do určitej miery umenie, ešte stále. A vždy to tak bude.