Mami, oci, som homosexuál…

Romana Schlesinger je riaditeľkou a aktivistkou v občianskom združení, ktoré sa zasadzuje za práva homosexuálov, venuje sa komunite, ktorá vzdeláva nielen jej členov, ale aj rodičov či blízkych ľudí s homosexuálnou orientáciou. V rozhovore nám prezradila, ako pracuje a na čo sa zameriava. 

Ako funguje vaše občianske združenie a v akých projektoch sa angažujete?

Naše občianske združenie má dva veľké projekty. Jedným z nich je Dúhový PRIDE, ktorý sa koná raz ročne. Druhým, väčším projektom, a pre mňa osobne veľmi dôležitým, je komunitné centrum, ktoré sa volá Q- centrum. Je to v podstate jediné komunitné centrum pre LGBTI (Lesieb, gejov, bisexuálov a transrodových ľudí a intersexuálov, pozn. autora) ľudí a ich blízkych ľudí v strednej Európe a funguje v Bratislave od roku 2011.

Ako vaše centrum funguje a čo v ňom ľudia, ktorí by sa chceli zapojiť, môžu nájsť?

V Q- centre poskytujeme bezplatnú psychologickú, sociálnu a právnu podporu, pomoc a poradenstvo pre lesby, gejov, bisexuálnych a transrodových ľudí, ale aj pre ich blízkych. A potom vzdelávame rôzne cieľové skupiny, ktoré sa buď dostávajú do kontaktu s komunitou, alebo priamo vzdelávame komunitu a zároveň prevádzkujeme aj podporné skupiny. Ide o svojpomocný formát a máme špeciálnu coming outovú skupinu, resp. skupinu osobnostného rozvoja, skupinu pre rodičov LGBT ľudí a skupinu pre trans ľudí.

Ako je to, pokiaľ ide o účasť rodičov v podporných skupinách?

Práve na nich by sme týmto rozhovorom chceli apelovať. Veľmi radi by sme videli viac rodičov, viac mám a otcov gayov a lesieb v takýchto podporných skupinách. Naša komunita je pomerne veľká, ale myslím si, že práve rodičia by z nej vedeli profitovať najviac, pretože je zastrešená odbornými psychológmi.

Tiež máme k dispozícii množstvo kvalitných, vzdelávacích materiálov, ktoré pomôžu v prípade, že dieťa vám svoju sexuálnu orientáciu oznámi doma. Ide o tzv. coming out, teda ak niekto zverejní svoju menšinovú sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu. Sú to veľmi praktické “ako keby”návody, ako všetko zvládnuť. Pomôcť môžeme aj rodičom, pretože pre nich je celá situácia niekedy veľmi bolestná.

Venujete sa teda psychohygiene detí, dospelých členov, ale aj ich rodičov…

Určite.  Je to náročné pre obidve strany. A práve my sa takouto formou snažíme “zaviesť” do spoločnosti, posúvať ľuďom informácie, pretože sa tak dá zabrániť naozaj nepekným situáciám a prehnaným reakciám, ako napríklad vyhodenie z domu,bitka a odrezanie od nejakého sociálneho kontaktu. Mali sme jednoducho rôzne prípady, preto sme sa rozhodli ísť v edukácii najmä týmto smerom.

Čo si myslíte o tom, keď prvotná reakcia rodiča, ktorý je v šoku, je neadekvátna? Existuje spôsob ako s  rodičom komunikovať a pomôcť mu sa s tým vyrovnať, keď on navonok komunikovať nechce? Máte takú skúsenosť?

To je veľmi individuálne. Každý sme úplne iný. Negatívne reakcie sú  bežné. Otázkou je, ako dlho to trvá a aké veľké následky to môže na vzťah rodič-dieťa mať. 

Podstatné je si uvedomiť, že dieťa, ktoré je homosexuálne orientované, je v čase, kedy sa zverí rodine, niekde na konci naozaj náročného procesu. V rámci neho si prežil rôzne pocity, rôzne pochybnosti a určite to nebolo ľahké. A teraz si vezmite, že sa práve chystá zverejniť túto informáciu niekomu, komu dôveruje. V tomto momente očakáva podporu, teda niečo pozitívne. Ak je však reakcia negatívne, je to veľmi ťažké pochopiť. No stáva sa to, pretože aj pre rodiča je to šok.

Takže nejde vždy o nedostatok lásky a pochopenia zo strany rodičov, ale je to skôr o komunikácii?

Myslím si, že práve “majetnícka”, patologická láska rodiča môže spôsobiť, že rodič takto zareaguje. Má pre svoje dieťa vysnívaný nejaký ten osud, budúcnosť, má predstavy o jeho živote a chce ho “ochrániť” od všetkého zlého.

Veľa rodičov takto premýšľa. Najradšej by stlačili nejaký gombík, aby tak svoje dieťa ochránili. Vedia totiž, aké to bude mať ťažké, aké sú názory a nálady v spoločnosti. No nemusí to byť takto. Ak ho však vyhodí z domu so slovami, že ho chcel “ochrániť”, tak je to dosť surreálne… Nie je nič ťažšie pre človeka, v tomto období, keď mu to urobí jeho najbližší človek. A samozrejme potom ho čaká riešiť vzťahy v škole, v práci, medzi priateľmi… To sú však oblasti, kde sa to dá vykomunikovať, možno človek stratí nejakého človeka, zo svojho blízkeho okolia, ktorý to nie je ochotný akceptovať, ale to je jeho problém. No tá domáca sieť, podpora z rodiny...

Čo by ste poradili rodičom, ktorí majú tušenie, že sa niečo takéto chystá a nevedia, ako sa majú zachovať, čo majú dieťaťu povedať?

Ja by som určite odporúčala, pred tým, než človek urobí naozaj zásadné rozhodnutie, radšej si vypýtať trochu času na spracovanie situácie. Pohľadať si informácie, možno osloviť nejaké organizácie, ako napríklad naše centrum. Verím, že aj rodič sa cíti byť ranený… Ale pred tým, než ublíži naspäť, sú aj iné cesty a spôsoby, ako reagovať a zachrániť si vzťah. Poznám totiž ľudí, ktorí takýto ping-pong útokov praktizujú aj desať rokov, nerozprávajú sa, nevedia si k sebe nájsť cestu. Hrajú hru o tom, kto komu viac ublížil…

Máte vedomosť o počte ľudí, ktorí sa verejne priznávajú k svojej homosexuálnej orientácii. Máte takýto prehľad?

Nemám takýto prehľad a ono v podstate posledný relevantný výskum sa riešil naozaj veľmi dávno a vyšli tam štyri percentá. No myslím si, že je to veľmi ťažké “pozbierať”. V ideálnej, tolerantnej spoločnosti, áno. No v spoločnosti, kde sa človek bojí zaškrtnúť, že je inej rasy, alebo iného náboženstva, sa tento údaj zistiť nedá. My však vieme popísať nejaké fenomény, ktoré sa dejú, pretože ich máme odsledované za určité časové obdobie. Napríklad vieme popísať, že je veľká migrácia ľudí z dedín z najrôznejších regiónov  smerom do Bratislavy. Je to preto, lebo tu je prostredie otvorenejšie.  Už iba v našej organizácii je päť ľudí a z toho iba jeden sa narodil v Bratislave, ale všetci piati tu žijeme. A takto je vlastne vyskladaná celá komuinita. Takže bratislavská komunita je mix každého slovenského mesta. Tu sa naozaj žije najlepšie a najotvorenejšie.

Čo by ste ešte z vašich aktivít chceli vypichnúť, spomenúť?

Asi to, že 21. septembra bude ďalší Dúhový PRIDE, ktorý sa tento rok bude konať v Bratislave. Keď ľudia budú chcieť, budeme radi, keď prídu podporiť dúhu…