Stav núdze a ohrozenia: Aj dieťa môže zachrániť ľudský život!

Viete si predstaviť, ako by sa vaše dieťa zachovalo v krízovej, život ohrozujúcej situácii? Možno by ste mali začať s prevenciou, ktorá môže zachrániť život nielen jemu, ale aj ostatným okolo neho.

Deti sú bystré a určite ich netreba podceňovať. Šéf sekcie krízového riadenia a civilnej ochrany Ministerstva vnútra Marián Díreš, ktorý má na starosti integrovaný záchranný systém, nám v rozhovore prezradil, že aj celkom malé dieťa dokáže zachovať chladnú hlavu. A zachrániť tak ľudský život.

Ako majú podľa vás rodičia deťom vysvetliť, na čo slúži číslo 112 a kedy núdzové volanie uskutočniť, dokážu deti rozlíšiť závažnosť situácie?

Určite je potrebné s deťmi si sadnúť a primerane veku im všetko vysvetliť. Najpodstatnejším kritériom je bezprostredné ohrozenie a stav núdze. Stáva sa, že tieto volania sú predmetom žartu, ohlasovania vymyslených udalostí, alebo si ľudia overujú naozaj banálne informácie. Na tieto účely však táto núdzová linka neslúži, čo je potrebné deťom vysvetliť.

Čo všetko môže dieťa na túto linku ohlásiť?

Operačný dôstojník je tam na to, aby prijal oznámenie o bezprostrednom ohrození života a zdravia, v prípade požiarov, keď dieťa nájde zranenú osobu, mŕtvu osobu, ohrozenie životného prostredia, keď sme svedkami násilia, bitky, výtržnosti. Podmienkou je teda tieseň. Treba deťom povedať, že číslo 112 je určené na pomoc ľuďom v núdzi.

Čo všetko by sa dieťa malo od rodiča dozvedieť a čo je pre operačného dôstojníka na druhej strane linky dôležité, aby dieťa povedalo?

Dôležité je oboznámiť dieťa, že takéto číslo existuje, naučiť sa ho naspamäť. Vysvetliť mu príkladom, čo je tiesňová situácia – napríklad, ak sa stane niečo na výlete, kamarátovi vonku a podobne.

Potom treba dieťaťu vysvetliť, že by mal situáciu vedieť opísať, čo sa stalo, podať operačnému dôstojníkovi informácie o sebe – meno, prípadne adresu, alebo miesto, kde sa udalosť stala. Na základe toho operačný dôstojník vyhodnotí, akú bezpečnostnú zložku zašle na miesto. Je dôležité, aby dieťa zachovalo pokoj, hovorilo plynule a počúvalo, čo sa ho operačný dôstojník pýta, aby dokázalo odpovedať.

Aké sú vaše skúsenosti, dokážu podľa vás deti v takejto situácii zachovať pokoj a byť rozvážne?

Je to samozrejme individuálne, ale naše skúsenosti ukázali, že aj deti v relatívne nízkom veku dokážu ohlásenie tiesne vybaviť. Mali sme prípady,  že dieťa zavolalo, opísalo, čo sa deje, privolalo pomoc a dokázalo tak zachrániť život. Treba deti učiť, že číslo 112 je "brzdou", ktorá môže zabrániť smrti, ohrozeniu zdravia alebo úrazu.