Známky nie sú to najdôležitejšie: Dôverujte svojim deťom!

Aj vy sa trasiete, aké vysvedčenie vám prinesie vaša ratolesť, hoci ste mu vybavovali doučovania, stáli nad ním a neustále sa mu venovali? Možno je na čase zmeniť prístup.

Odmalička počúvame z každej strany, že sa musíme dobre učiť, aby sme v živote niečo dokázali. Ak sú známky, škola, úlohy a všetky tieto veľké povinnosti našich najmenších u vás doma témou číslo jeden, tak potom pre vás máme zaujímavý rozhovor.

S lektorkou kurzov efektívneho rodičovstva Martinou Vagačovou sme sa porozprávali, ako s deťmi riešiť postoj k známkam, ako reagovať,ak vás prekvapí nečakanou päťkou. Prezradila nám aj to, v čom najčastejšie robia rodičia chybu a aj to, ako deti naviesť k tomu, aby svoje školské problémy mali chuť riešiť. Bez toho, aby ste ich do toho museli nútiť.

Ako má rodič komunikovať s dieťaťom tému známky, pokiaľ nechce, aby dieťa malo pocit, že ho rodič iba kontroluje, poučuje a sekíruje? Aby jednoducho bralo záujem rodiča prirodzene...

Myslím si, že by mal zareagovať na to, ako sa dieťa cíti, keď mu podáva žiacku knižku. A dokázať pomenovať jeho pocit.  Povedať mu, keď tam vidíme zlú známku, niečo v štýle: „No, vidím, že si sklamaný...“

Myslíte si, že netreba zisťovať  a vypytovať sa, prečo zlú známku dostal a snažiť sa mu pomôcť?

Lepšie by bolo spýtať sa, čo sa stalo, než sa pýtať slovíčkom „prečo“. Toto slovo okamžite evokuje, že ho chceme z niečoho obviniť ešte pred tým, než si ho reálne vypočujeme. Ideálne by bolo reflektovať na situáciu napríklad takto: „Niečo sa asi stalo, lebo toto nie je normálna známka. Potrebuješ pomôcť?“ Treba dieťaťu nechať slobodu, aby si mohlo vybrať, či pomoc chce, alebo nechce. A nech za svoju voľbu potom prevezme zodpovednosť.

Ak ju bude chcieť, požiada o ňu samé a je dobré, keď vie, že túto možnosť má. Ak budeme vždy rozhodovať za dieťa, automaticky bude mať voči vašej pomoci odpor a prestane sa snažiť hľadať riešenie.

Takže ak mu necháme možnosť voľby, tak potom bude mať väčšiu chuť problém riešiť?

Keď uvidí, že rodič na neho netlačí, bude cítiť, že má slobodu a zároveň aj zodpovednosť, bude mať väčšiu snahu s tým niečo urobiť.  Rodičia zvyknú často na deti priveľmi tlačiť, prídu hneď s niekoľkými riešeniam... Rodičia za deti veľmi radi rozhodujú. Keď dieťa vidí, že mu rodič neverí, nemá snahu svoj problém riešiť, radšej bude zahmlievať, schovávať, neriešiť, možno aj klamať...

No čo ak ide o stredoškoláka, ktorý už nenosí domov žiacku knižku. Ako môžu mať rodičia jeho prospech pod kontrolou? Niektorí prinesú na konci roka samé jednotky, iní zase známky, ktoré sa nám páčiť nebudú...

Niektoré deti, ktoré sa navonok javia, že všetko je v poriadku, majú samé jednotky, si vlastne často neveria a môžu mať vážny problém. Keď je dieťa upäté a má nervy z toho, že by malo doniesť domov dvojku, je v strese a rodič by mal vidieť, že má nejaký problém. Určite nie je celkom normálne, keď je takto enormne orientované na výkon. Každopádne, známky by nemali byť pre rodičov tým najdôležitejším. Netreba sa ich neustále pýtať na výkon, ale skôr na život, na ich pocity. To je oveľa dôležitejšie.

Lenže množstvo učiteľov je tiež orientovaných na výkon žiakov, všímajú si iba premiantov triedy a ostatní sú pre nich neviditeľní a priemerní... Možno je to spôsobené aj správaním učiteľov a koniec koncov aj rodičov, ktorí tlačia na to, aby sa dieťa dobre učilo...

Bohužiaľ, celá spoločnosť sa pozerá na výkon. A to je pre nás, ale aj pre deti veľký tlak. Keď však ja ako rodič pomôžem dieťaťu vybudovať si sebaistotu, veriť sám v seba, tak neskôr to všetko zvládne. Je dôležitejšie, aby vedel, čo chce, odkiaľ a hlavne kam kráča, akú dôveru a vzťah si s dieťaťom vybudujete. A to je dôležitejšie, než známky.

Keď máte s dieťaťom dobrý vzťah, tak sa dozviete všetko aj o škole, pretože samé príde za vami a nebude mať obavy sa s vami porozprávať. Pretože vie, že ho nebudete hodnotiť. V puberte je celkom bežné, že deti odsúvajú školu na druhú koľaj. Dôležitejšie sú pre nich vzťahy, postavenie. Tu sa ukáže, akú má dieťa sebaistotu a ako sám seba vníma. Preto je budovanie vzťahu dieťa- rodič na základe vzájomnej dôvery veľmi dôležité.