Berie vaše dieťa drogy? Vieme, ako to zistiť!

Jedným z našich pravidelných hostí v Supermame je psychiatrička MUDr. Soňa Belanská. V rozhovore nám prezradila, ako sa s deťmi rozprávať na tému drogy, cigarety a alkohol. A čo robiť, ak sa s našim dieťaťom niečo deje a my netušíme, ako mu pomôcť...

Som rodič dieťaťa v puberte alebo v nejakom predpubertálnom období a chcem s ním komunikovať tému drogy, cigarety a alkohol. Aký je podľa vás najideálnejší spôsob?

Dôležité je komunikovať túto problematiku veľmi úprimne. Na nič sa nehrať. Netvrdiť dieťaťu, že som nikdy alkohol či cigarety nevyskúšal... A rovnako akýkoľvek ďalší extrém, ako napríklad nerozprávanie sa o týchto témach, tabuizácia, nie je dobrý. V tomto prípade platí, že s deťmi treba komunikovať úprimne, na rovinu, primerane veku a primeraným spôsobom.

Ak už je dieťa vo puberte, tak si treba uvedomiť, že skôr či neskôr sa s tým stretnú. Treba na to deti pripraviť, vysvetliť im, že tieto veci sú veľmi jednoducho dostupné, takže sa nebudeme tváriť, že neexistujú. Alkohol a cigarety sa predsa predávajú v obchodoch s potravinami. Rovnako sa môžu dnes ľahko dostať k drogám, najčastejšie bohužiaľ na školách a medzi kamarátmi. A preto by mali byť na túto situáciu pripravení.

Ako im treba vysvetliť, aby neskúšali niečo, čo je „zakázané“?

Otvorene treba na konkrétnom príklade ukázať, že aj iné veci, ktoré nepoznáme, nebudeme predsa skúšať iba preto, lebo ich nepoznáme. Vysvetlite im, že aj keď sú zvedavé a láka ich vyskúšať niečo zakázané, nie je to potrebné robiť, pretože im to môže ublížiť. Nechceme ich vystrašiť, možno v nich len vzbudiť rešpekt.

Ťažko sa však vysvetľuje, keď si napríklad rodičia zvyknú pred deti zapáliť cigaretu alebo vypiť pohár vína...

Je rozdiel medzi alkoholom a cigaretami na jednej strane a mäkkými či tvrdými drogami na druhej strane. V dnešnej spoločnosti sú alkohol a cigarety súčasťou koloritu, sú spoločensky akceptovanými drogami. Snažíme sa však deťom vysvetliť, že keď si predsa s návštevou vypijú pohár vína alebo si príležitostne zapália cigaretu, neznamená to isté, ako keď niekto užíva drogy.

Pokiaľ ide o alkohol, vieme, že sa s ním dieťa stretne. Malo by poznať jeho účinky, vedieť, kedy sa spočiatku príjemný pocit môže zmeniť na nepríjemný, nebezpečný a môže mu spôsobiť zdravotné problémy. A tiež, že na niektoré veci ešte nie sú dosť „starý“, že ani šoférovať predsa nemôžu, pretože sú ešte maličkí, takže aj na konzumáciu alkoholu potrebujú dosiahnuť určitý vek.

Pokiaľ ide o tvrdé drogy, čo ak rodič nemá skúsenosť s vysvetľovaním takejto ťažkej témy?

Ak im vysvetľujeme tému tvrdé drogy, okrem bežnej prevencie, ktorú robí aj škola, by bolo dobré im povedať, že takéto látky existujú, že sa s nimi môžu stretnúť. Ale že nie je nutné ich skúšať. Pretože realizovať sa môžu aj iným spôsobom. Nechajte však dieťaťu dvere komunikácie otvorené. Ak náhodou dieťa niečo vyskúša, malo by mať možnosť za rodičom prísť a znova s ním túto tému prebrať.

Ak si rodič všimne, že s dieťaťom niečo nie je v poriadku, no nevie rozlíšiť, či trpí depresiou, či vyskúšalo alkohol a je „po opici“, alebo skúšalo marihuanu, alebo je náladové z nešťastnej lásky... Ako sa zachovať v takejto situácii?

Dieťa treba jednoznačne uistiť, že ho ľúbime a že nám na ňom záleží. A preto sme niekedy podozrievaví, preto sa vypytujeme, čo môže na dieťa pôsobiť istý nátlak. Ale je dôležité, aby vedelo, že to robíme z lásky k nemu. Následne je potom vhodné všímať si fyzické, psychické zmeny, spýtať sa kamarátov, v škole...

Prvé príznaky, že by dieťa mohlo užívať drogy, sú: psychické zmeny – dieťa sa začína uzatvárať, nechce sa s nami rozprávať, odpovedať na otázky, správa sa celkovo inak. Fyzické zmeny sú najčastejšie vidieť na očiach – oči sú nevyspaté, červené, unavené... Ďalšia zmena je v oblasti stravovania – môže jesť menej, viac, chudnúť a priberať. Začne sa hygienicky zanedbávať. A potom samozrejme škola a zhoršené výsledky, sťažnosti na správanie.

Môže zredukovať kontakty so svojimi kamarátmi, ostane skôr samotárske alebo má zrazu celkom iný okruh priateľov... Odlíšiť to však napríklad od depresie môže byť veľmi ťažké. Preto okrem pozorovania a vypytovania sa, by mal rodič podniknúť aj iné kroky. Vybrať sa napríklad do školy, kde získa oveľa viac informácií, pretože pedagógovia s dieťaťom trávia veľa času.

Prepýtať sa môže aj kamarátov, príbuzných, susedov... Pretože sa snažíme získať informácie. Keď podozrenie silnie, je možnosť urobiť jednoduché testy, ktoré sa dajú zakúpiť v lekárňach. Alebo ho vziať k odborníkom, ktorí urobia potrebné vyšetrenia.

Čo robiť, ak sa podozrenie potvrdí a zistíme, že dieťa si začalo s drogami?

Je potrebné vysvetliť deťom, že závislosť je choroba a z choroby sa musí liečiť. Malo by chodiť na terapie. Neznamená to, že musí užívať lieky, pretože tie sa dávajú až keď sa pridružia iné problémy, ako napríklad nespavosť... Najdôležitejšia je ambulantná psychoterapia. Ak sa ukáže, že to nestačí, je tu možnosť pobytu v resocializačných zariadeniach.