Používate zastaralú verziu prehliadača, z tohto dôvodu nie je možné prehrať video.
Prosím, aktualizujte si prehliadač na najnovšiu verziu.
Existujú slová, ktoré by ste NIKDY nemali povedať svojmu dieťaťu. Za žiadnych okolností. Dokážu totiž narobiť veľmi veľa škody, ublížiť a takmer určite veľmi zasiahnuť krehkú dušičku.
Určite medzi ne patria výroky v štýle: Bodaj by som radšej nikdy nemala deti alebo: Ty si na vine, že sa s ockom rozvádzame...Ublížiť dokážu aj na prvý pohľad celkom nevinné vety, do ktorých by ste to možno ani nepovedali. Ktoré to sú?
Komentáre a poznámky, ktoré zhadzujú snahu vašich detí, sú veľmi zraňujúce pre ich krehké sebavedomie. Či už ide o školu, známky, krúžky alebo domáce práce. Ak dieťaťu neustále opakujete, že je lenivé a že preto sa mu nedarí uspieť, začne tomu veriť a prestane javiť o danú vec záujem.
Nehovoriac o tom, že sa môže prestať snažiť úplne. Rodič by mal v prvom rade svoje dieťa podporovať a byť tu pre neho s poriadnou dávkou lásky a trpezlivosti, aj keď sa mu vo všetkom nedarí tak, ako by sme si predstavovali... Oceňte radšej jeho snahu a všímajte si viac to, čo urobilo, ako to, čo neurobilo.
Iste. Chcete, aby vaše dieťa jedlo zdravo a máte obavy o jeho životný štýl. Namiesto slov, ktorými môžete dosiahnuť presne opačný účinok, radšej konajte. Zbavte vašu domácnosť od všetkého, čo nechcete, aby vaše dieťa konzumovalo. Čokolády, sladkosti, polotovary...
Radšej naaranžujte na jedálenský stôl peknú misu s ovocím. A ak si aj dieťa dopraje niečo sladké, nerobte z toho drámu. Radšej potom spolu vybehnite von, na bicykle, na prechádzku. Začať však musíte od seba, pretože vy ste pre dieťa chodiacim príkladom toho, ako má veci v živote robiť...
Tak tieto hneď a zaraz začnite odstraňovať zo svojho slovníka. Sú to tie najnesympatickejšie slová, ktoré môžete dieťaťu povedať a iste ich máte napočúvané aj od vašich rodičov... Dôvod? Hneď ako ich vyslovíte, svoje dieťa z niečoho vlastne obviníte. A poukážete na jeho „večnú“ a „nenapraviteľnú“ neschopnosť.
Navyše myslite na tomu, čo deťom hovoríme, uveria a tým sa poľahky môžu aj stať. Nahraďte ich napríklad takto: „Všimla som si, že si často zabúdaš pomôcky do školy. Potreboval by si to zmeniť, môžem ti nejako pomôcť?“ Ponúknete mu pomoc, preukážete záujem a z ničoho ho neobviníte. Príjemnejšie a prínosnejšie pre obe strany.
Porovnávanie je naozaj zničujúce. Môžete ním dieťaťu spôsobiť naozajstný komplex, ktorý si so sebou ponesie až do dospelosti. Navyše súrodeneckú lásku ním určite neposilníte, ale práve naopak. Rivalitu iba prehĺbite.
Pochvala za účelom povzbudenia môže byť problém. Najmä, ak to preháňate a upriamite ňou pozornosť dieťaťa na to, že si ho všimnete iba vtedy, keď je v niečom „najlepšie“. A tak začne všetko robiť kvôli vám a nie kvôli vlastnému pocitu šťastia z danej činnosti.
Ak mu chcete povedať, že si ceníte jeho snahu, bolo by lepšie urobiť to iným spôsobom. Namiesto vety: „Vo vašom tíme si jednoducho najlepší,“ vyskúšajte napríklad: „Vidím, že ti hranie futbalu robí veľkú radosť!“
Naozaj? Myslíte si, že toto je to, čo vaše sklamané dieťa, ktorému sa práve niečo rozbilo, pokazilo, zrútilo, chce počuť toto? A ešte pridajte vetu „Neplač, nerozčuľuj sa,“ a bude to „dokonalé“.
Nechajte vaše dieťa poučiť sa z následkov toho, čo urobilo, ale nevyčítajte mu a neponižujte ho. Radšej nehovorte nič, než aby ste mali povedať vetu: „Hovorila som ti, že spadneš!“ Spadlo? Tak radšej podíďte k nemu, spýtajte sa ho, či ho niečo bolí a dodajte, že to asi nebol dobrý nápad, ale nabudúce to už urobí inak, lepšie...