Škôlkár a školák začiatočník: Prekonajte prvé problémy!

Pre celkom maličké detičky v jasličkách či škôlkach je to naozaj veľká zmena. Doposiaľ celý deň trávili iba s dospelým, zväčša s maminou. S deťmi sa síce stretávali, no iba niekoľko hodín do týždňa na ihrisku, či pri návštevách materských centier.

No a teraz prišlo pre nich náročné obdobie vo forme naozaj veľkej zmeny. Pre malých školáčikov-prváčikov zase končí obdobie hier a začína sa čas zarezávania v školských laviciach. Ako si s tým poradiť?

Vo všeobecnosti rodičia túto zmenu prežívajú dramatickejšie než deti samotné. Dôvod je jednoduchý. Majú obavy, či o dieťatko bude dobre postarané, či bez nich nebude nešťastné a nepreplače tak celý deň, v prípade školákov, či obsedia celý deň v lavici a budú sa chcieť učiť...

V skutočnosti deťom chvíľu trvá, než si uvedomia, že sa okolo nich niečo "významné" odohráva. Do škôlky či školy sa tešia, pretože je tam pre nich množstvo nových, zaujímavých podnetov, detí a milých pani učiteliek.

U malých detí prvé problémy prídu vtedy, keď budú unavené a nebudú mať po ruke všetky svoje každodenné rituály, miesto, hračku, postieľku a v neposlednom rade – maminku.

Ďalšie sa dostavia pri socializácii, kedy si uvedomia, že okrem nich je tu množstvo ďalších detí, ktoré TIEŽ chcú práve tú istú hračku, ktoré sa ešte musia naučiť veci si požičiavať, povedať prosím, požičaj, ďakujem... Prvý raz sa stretnú s tým, že nie sú stredom vesmíru, ale že sú tu aj iní, rovnako dôležití malí človiečikovia. A to je pre nich naozaj náročné. Neľakajte sa, pretože je to prirodzené a túto skúsenosť do života potrebujú.

Prváčik zase zistí, že už nemôže robiť celkom všetko vtedy, kedy sa mu zachce, že škola nie je o hračkách a prechádzkach a že od neho budú učitelia čoraz viac niečo vyžadovať. Môže by preto zo začiatku veľmi unavený. Ako si pomôcť?

1. Adaptačná doba

Ide o obdobie, kedy dieťa treba nechať správať sa o niečo voľnejšie a až postupne zavádzať režim zariadenia a všetky pravidlá, ktoré od neho budú neskôr vyžadovať. Všetko závisí od pedagógov. A tí vo všeobecnosti vedia, že každé dieťatko potrebuje čas a že u každého je tento čas individuálny.

V prvých dňoch budete mať množstvo otázok, ktoré potrebujete položiť a zodpovedať. Nájdite si čas, aby ste sa učiteľky mohli opýtať, či vaše dieťatko plakalo, či spinkalo, jedlo... Upokojí vás to a získate tak voči pedagógom väčšiu dôveru. Čím viac v pohode budete k celej záležitosti pristupovať vy, tým viac v pohode bude vaše dieťa.

2. Niečo známe so sebou

Ak je to možné, dovoľte dieťaťu, aby si zo začiatku so sebou zobralo do škôlky hračku, vankúšik či niečo, čo mu pripomína domov a čo mu bude blízke. Samozrejme sa najskôr opýtajte pedagógov, či tak môžete urobiť, no vo väčšine zariadení je to celkom bežná prax.

3. Rýchle lúčenie

Hoci máte spočiatku tendenciu ešte desať minút stáť vo dverách a dívať sa na svojho „opusteného“ drobca, bude lepšie, keď sa tohto zlozvyku čím skôr zbavíte. Na pozorovanie budete mať ešte dosť času. Dbajte o to, aby ste sa s dieťaťom rozlúčili, ak sa to dá, v dobrej nálade, bozkom, s úsmevom a s prísľubom, že po neho prídete.

Nedefinujte kedy, aby ste zbytočne nedali sľub, ktorý možno nebudete môcť dodržať. V prvých týždňoch sa naozaj snažte všetko zariadiť tak, aby ste nemeškali. Nehovorte mu, ako veľmi vám bude chýbať a nepýtajte sa ho, či aj jemu bude chýbať mamička... Bude zbytočne rozcitlivené. Neprikladajte k svojmu odchodu význam, dôležité je, aby to dieťa vnímalo ako prirodzenú vec a nie ako nejakú drámu.

4. Príprava a motivácia

Vhodné je dieťa na všetko vopred psychicky pripraviť. Iste ste mu už niekoľko týždňov rozprávali o tom, ako pôjde do škôlky. Ako sa tam bude hrať s kamarátmi, ako si budú kresliť, hrať sa s pani učiteľkami, pôjdu na prechádzku, že tam bude aj spinkať, bude mať vlastnú postieľku a pekné pyžamko a že mamička zatiaľ bude v práci, že vybaví všetky povinnosti, a potom pre neho príde a budete sa spolu hrať.

Školákom zase rozprávate, ako sa naučia písať, čítať, počítať... A to je správne. Dieťa potrebuje dostatok informácií, aby celá situácia pre neho nebola neznáma, aby si na myšlienku, že bude bez vás zvyklo. A napríklad, aby sa v prvý deň nedozvedelo napríklad to, že bude v škôlke spať, pretože by to pre neho mohlo byť veľmi stresujúce.

Ak dieťatko začne plakať, nehovorte mu, že „už je veľké“ a že „sa to nepatrí“... Radšej ho objímte, pozrite sa mu s milým úsmevom do očí pripusťte, že chápete, že má obavy, ale že to určite zvládne, lebo je šikovné, krásne, múdre a veľmi ho ľúbite. Navyše si POTOM, keď po neho prídete, urobíte si čas výhradne pre neho a budete spolu robiť krásne, úžasné a zábavné veci, alebo spolu niekam pôjdete...

5. Ranná pohoda je dôležitá

Dajte si pri vstávaní do škôlky a školy načas. Nechcite od dieťatka, aby bolo schopné za pol hodinu vstať, obliecť sa, naraňajkovať, umyť a letieť do škôlky. Doposiaľ malo celkom iný a hlavne voľnejší režim. Preto sa zobuďte skôr, všetko nachystajte, raňajky, seba, aby ste potom v strese nehľadali kabelku, kľúče, mobil a podobne.

Ak budete hotoví, potom zobuďte dieťa, pomojkajte sa s ním v postieľke, dajte ho vycikať, spolu s ním sa napapajte, choďte spolu umyť zúbky, nechajte ho, nech si vyberie, čo si chce obliecť (nech je to čokoľvek...) a v dobrej nálade odchádzajte z domu. Postupne zaveďte do týchto činností rutinu, ktorá vášmu dieťaťu neskôr pochopí zvyknúť si na to, čo ho čaká a neskôr začne niektoré veci robiť automaticky.