Nebaví vás doma riešiť všetko s KRIKOM?

Určite to poznáte. Oslovíte svoje dieťa s nejakou požiadavkou. Milo, so slovíčkom „prosím“. Keď vás ignoruje, tak to zopakujete. Už bez „prosím“. A keď ste nútená svojho ignorantského potomka požiadať o niečo po tretí raz, tak už toho máte vážne dosť.

Tak začnete zvyšovať hlas, aj keď ste sa tomu chceli NAOZAJ vyhnúť. Ako docieliť to, aby vaše deti urobili, o čo ich žiadate, bez toho, aby ste si zodrali hlasivky?Vyskúšajte týchto desať overených techník, vďaka ktorým vás vaše dieťa bude počúvať.

1. Buďte o krok vpred

Pri deťoch je dôležité plánovať. Najmä pokiaľ ide o ranný stres pri odchode do škôlky, školy, práce... Alebo ak sa chystáte na výlet, či k lekárke a naozaj musíte byť niekde presne. 

Preto si tieto situácie naplánujte, privstaňte si, zobuďte deti skôr, všetko si nachystajte a premyslite. Takže ak sa ráno súčasne obliekajú vaše deti a vy ešte len premýšľate, čo si oblečiete, zaručene to nedopadne dobre. Buďte o krok vpred a nervozita sa vám vyhne.

Tip: Napíšte si prípadne na každé ráno pripomienku toho, čo máte so sebou vziať, aby ste sa nemuseli päťkrát vracať z auta.

2. Nechcite od detí priveľa

Ak každý deň pripomínate svojmu predškolákovi, že je potrebné po hraní upratať hračky, urobí to. No ak to raz nepripomeniete, dieťa neuprace. Nie preto, že je lenivé alebo vás chce naštvať. Jednoducho nie je schopné zapamätať si sled všetkých činností. Takže berte ohľad na jeho vek.

Tip: Deťom pomáha vizualizácia, tak si skúste na kartičky nalepiť obrázky činností, rituálov, ktoré ich v danú dennú (a kritickú) hodinu čakajú. Teda: večera, hranie, upratovanie hračiek, sprcha, rozprávka, spinkať. Ráno: Vstať, vycikať, naraňajkovať, umyť zúbky, obliecť, odchod.

3. Buďte príkladom

Ak na vás vaše dieťa niekedy začne kričať (Už zase si mi niečo sľúbila a vôbec si to nedodržala, mami!) tak sa vám potvrdí, že deti kopírujú naše správanie. Často používajú naše výrazy, frázy, dokonca aj tón hlasu. Vtedy v nich spoznávame samých seba.

Takže sa vlastne učia komunikovať od vás a nastavujú vám zrkadlo. A to raz môže veľmi bolieť, ak sa k nim nebudete správať s väčšou úctou, rešpektom a láskou. Zabudnite na krik, na neustále napomínanie. Zabudli ste, ako ste sa cítili, keď to robili vaši rodičia vám?

Tip: Je to síce ťažké no skúste deti nechať zažiť na vlastnej koži „dôsledky“ toho, čo neurobili. Tie ich naučia, že mali radšej poslúchnuť, pretože ste mysleli na ich dobro. Neprišli k stolu na večeru, aj keď ste ich volali a márne? Tak jednoducho dnes to bude bez večere, lebo čas vypršal... Uvidíte, že nabudúce budú volanie na večeru počuť na prvý raz.

4. Nehanbite sa za svoje emócie

Naozaj ste tesne pred výbuchom? Je to normálne. Povedzte svojmu dieťaťu, že teraz musíte na chvíľu odísť z izby, lebo ste nahnevaní a musíte sa upokojiť. Pochopí, aké ťažké je udržať emócie na uzde. Ukážete mu, že problémy sa dajú riešiť s chladnou hlavou. Opäť idete príkladom...

Tip: Aj vaše dieťa má nárok na hnev. Nechajte ho, aby ho prejavilo „správnym“ spôsobom. Veďte ho k tomu, že emócie netreba potláčať, je potrebné ich vyjadriť. Napríklad kreslením, dýchacím cvičením, vyplakaním sa, pohybom...

Viac o emóciách a ich potrebe vyjadrovania u detí nájdete v článku: Aj deti majú právo na HNEV: Ako ich naučiť ho zvládať?

5. Krik autoritu nezvyšuje

Aj keď možno vyzeráte hrozivo, keď kričíte, dieťa si to nemyslí. Frustruje ho, že jeho vlastný rodič, ktorý ho má učiť a byť mu oporou, nezvládol situáciu. Nepoučí sa a nič si z toho nevezme. Iba ak sa vás začne báť. A to asi nechcete.

Tip: Keď je krik na spadnutie, premýšľajte, čo by vám pomohlo uľaviť si bez toho, aby toho dieťa bolo svedkom. Vezmite si loptičku a stláčajte ju. Alebo choďte do izby a udrite si do vankúša... Sebakontrola je to, čo je potrebné pri deťoch často trénovať, ale oplatí sa!

6. Kontrolujte intenzitu svojho hlasu

Možno ste si všimli, že vaše dieťa rozpráva nahlas. Najmä vtedy, keď chce na seba upozorniť. No nerobíme to aj my? Napríklad aj v situáciách, kedy nie sme nahnevaní. Varíte večeru a zakričíte: „Ku stolu, večera je hotová!“ Je to jednoduchšie, než prísť do izby a oznámiť to...

Tip: Skúste byť vo všeobecnejší tichší a kontrolovať intenzitu svojho hlasu aj v bežnej komunikácii. Naučíte tak deti, že nie je potrebné sa prekrikovať, ale rozprávať a pozerať sa pri tom jeden druhému do očí.

7. Neberte to osobne

Naozaj dobrý pedagóg neberie ignoráciu zo strany dieťaťa osobne. Preto skúste myslieť podobne, ako učitelia. Nejde o útok na vašu autoritu. Deti jednoducho niekedy „vypínajú“ odposluch.

Tip: Skúste sa vyhnúť frázam tipu: „Už zase ti to musím opakovať! Prečo ma vždy takto rozčúliš?“ Sú zbytočné, frustrujúce a nevýchovné... Tak nabudúce, keď vaše dieťa niečo nezvládne, skúste mu pomôcť naučiť ho, aby to nabudúce zvládlo...

8. Počúvate aj vy svoje dieťa?

Čítate noviny, listujete v knihe, varíte, telefonujete alebo ste práve na internete. Vaše dieťa za vami príde a o niečo vás žiada. Vy mu len neprítomne odkývnete a ledva odpoviete. Dieťa sa rozplače alebo začne kričať, aby si vynútilo vašu pozornosť. Až vtedy zodvihnete hlavu... Aj vám sa to občas stane, však?

Tip: Opäť slúžite svojmu dieťaťu ako vzor. Dávajte si preto pozor na takéto situácie, pretože dieťa využíva negatívne správanie práve na získanie vašej pozornosti. 

Aj keď sa vám môže zdať, že to, čo dieťa rieši, je banalita, pre neho je to práve vtedy dôležité. Nepodceňujte jeho potreby a nepovažujte za dôležité iba "dospelácke" záležitosti. 

Ak nemôžete, lebo napríklad čítate dôležitý e-mail, tak sa otočte a vysvetlite mu, že o päť minút za ním prídete a vyriešite to, lebo teraz musíte spraviť niečo naozaj veľmi dôležité... Alebo si urobte minútovú prestávku vy a bude pokoj.

9. Predstavte si „publikum“

Asi by ste nechceli, aby vás šéf, suseda, mama či priateľka videli v situácii, ako krikom riešite kritickú situáciu so svojim dieťaťom. Veď steny zase nie sú až také hrubé a aj okno máte občas otvorené. Takže si predstavte, že vás všetci tí ľudia vonku počujú. Možno vás tak prejde hnev a skôr sa upokojíte.

Tip: Čo by ste si pomysleli o mamičke na ihrisku, ktorá by kričala na svoje dieťa? Ak sa na to pozriete optikou iných, určite to viac nedopustíte...