Adopcia cudzieho dieťaťa je o nastavení priorít: Neriešili sme, či je HIV pozitívny!
Často sa hovorí, že človek dá svojmu životu zmysel len vtedy, keď s ochotou a pokorou pomáha tým, ktorí to najviac potrebujú. Na túto životnú múdrosť veria aj Zuzana s Robom, ktorí si pred šiestimi rokmi adoptovali chlapca z Kambodže. Každý mesiac mu posielali peniaze, čím mu dokázali na diaľku zaručiť lepší a kvalitnejší život. Hoci si celé tie roky pravidelne vymieňali listy, nikdy sa nevideli naživo. Až do chvíle, keď do ich životov zasiahla relácia V siedmom nebi. Ich stretnutie sme mali možnosť vidieť v nedeľňajšej epizóde, no nás zaujímalo, prečo sa vlastne rozhodli, že si adoptujú cudzie dieťa. „Je to o prioritách. Ten pocit, že niekomu pomáhate, s tým žijete stále. Odkedy máme tohto chlapca v adopcii, vieme, že niekomu pomáhame. Zo začiatku sme nevedeli, akým spôsobom to je, ale keď sme dostali prvé listy, vedeli sme, že to funguje. Je to krásny pocit. Dostali sme sa aj my do ťažšej finančnej situácie, ale život je o prioritách. To čo človek chce dosiahnuť a ide si za tým, tak to naozaj aj dosiahne,“ myslí si Panhova mama.
Keď si pred šiestimi rokmi vyberali dieťa, ktorému budú finančne prispievať na život, dali vyslovene na hlas svojho srdca. „O tomto chlapcovi rozhodol môj priateľ Robo. Nám to bolo jedno, či je to chlapec alebo dievča. Či je pozitívny alebo negatívny. On nám hneď padol do oka, Robovi hlavne. Tak sme si ho vybrali, dostali sme o ňom informácie, podklady a odvtedy je s nami. Uvažujeme o tom, že si ho zavoláme na Slovensko. Rozmýšľali sme, že nie len na návštevu, ale že by sme ho dali na nejaký študijný pobyt,“ povedala Zuzana.