Spoveď trpiacej matky, čo prišla o syna: Najviac ma bolí, že ho usmrtil vlastný otec!
Žiadny rodič sa vo svojom živote nechce dožiť toho, že by musel pochovať svoje vlastné dieťa. Tí, ktorí to zažili na vlastnej koži, hovoria, že ide o najväčšiu bolesť, akú vôbec človek môže zažiť. Túto smutnú pravdu potvrdzuje aj pani Renáta, ktorá pred mesiacom prišla o svojho milovaného 24-ročného syna Dominika. Keď mal len osem mesiacov, začal bojovať s ťažkou formou detskej mozgovej obrny a jeho mama sa o neho obetavo starala celý jeho život. „Dominik po operácii srdiečka zostal postihnutý detskou mozgovou obrnou, bolo to ťažké pre nás. Boli sme mladí, ale zvládala som to aj s manželom. Napriek tomu, že bol ťažko zdravotne postihnutý, dokázal zo seba vydať toľko radosti a my sme mu toľko lásky dávali, že on bol anjel. Dominik si uvedomoval, čím trpí, pretože on vnímal a rozumel. Aj keď mal mozgové centrum narušené, ale všetky jeho zmyslové vnemy boli zachované. Rozpoznával okolie, svet a vedel sa smiať,“ zaspomínala si na syna s úsmevom.
Šťastný úsmev na tvári Renáty vzápätí vystriedal bolestný plač. Dominik totiž z tohto sveta neodišiel prirodzene. Keď bola jeho mama hospitalizovaná v nemocnici, otec ho odpojil od umelej pľúcnej ventilácie a do pár minút zomrel. Prípadom eutanázie v tejto rodine sa zaoberali aj médiá, ktoré podľa Renátiných slov písali, že po smrti syna zošalela. Hoci priznáva, že žiaľ tak ľahko neprebolí, akúkoľvek psychickú ujmu tohto typu odmieta. „Pochovať svoje vlastné dieťa je veľmi ťažké. A ešte horšie je, ak ho usmrtil jeho vlastný otec. To ma bolí najviac. Ťažko sa mi o tom rozpráva, lebo je to stále čerstvé, ubehol len mesiac. Ale ja ho nesúdim a nemám k tomu ani čo povedať. Ja od toho nie som,“ uzavrela bolestnú tému.
Celú spoveď Dominikovej matky nájdete v priloženom videu!