O rodinu sa starala s láskou, no občas už bola v koncoch: Od únavy niekedy až plakala!

Peťkin život sa pred pár týždňami obrátil naruby. V dôsledku záhadného úrazu začala jej milovaná mama bojovať o život. Okrem strachu o jej zdravie ju trápil osud neplnoletých súrodencov, ktorí ostali odkázaní len na seba. Keďže nechcela, aby sa o nich staral niekto cudzí, pozbierala všetky sily a o rodinu sa začala starať ona. Hoci sa o brata a malú sestričku starala s láskou, trpezlivosťou a ochotou, niekedy bola tak unavená a smutná, že jej bolo do plaču. „Bolo to ťažké. Veľakrát som sa aj s tetami pohádala, keď som už nevládala, ale vždy sme si to vysvetlili. Ale teraz je to už naozaj super, keď mama je na tom lepšie. Mala som asi dvakrát také chvíle, že som sa aj rozplakala, ale inak to je v poriadku,“ povedala Peťka.

Maminu vážnu diagnózu si veľmi dobre uvedomovala, pretože sama študuje zdravotnú školu. Nemohla však upadnúť do depresie, hlavne nie pred súrodencami. „Brat zo začiatku vôbec nechcel ísť za mamou, keď bola v nemocnici, lebo si myslel, že umrie. Vravel, že si ju nechce pamätať takú. Keď nám povedali, že je stabilizovaná začal za ňou chodievať aj on. Malá to podľa mňa veľmi vníma. Prvé štyri dni ju hľadala každý deň. Aj plakala každú noc, ani nechcela spávať. Teraz, keď vidí mamu, sa jej bojí a plače. Lebo ona schudla a nemá vlasy, takže ju ani nepozná. Ale keď jej začne spievať pesničky, ktoré si spievali spolu, tak si spomenie,“ dodala.  

Autor: Lenka Filipová