Vrah alebo obeť? Dávid zabil otca tyrana, ktorý zničil život jemu aj jeho matke!
Život píše rozličné príbehy. Niektoré sú komédiou, iné sú červeným románom, ale sú aj také, ktoré sú hotovým hororom. Svoje o tom vie aj devätnásťročný Dávid z Galanty, ktorý pre dvomi rokmi kladivom a nožom zavraždil svojho otca. Brutálnemu skutku predchádzalo dlhoročné surové týranie. Tyran tým pripravil vlastného syna o detstvo a svojej manželke úplne zničil život. „Nemal som veľmi pekné detstvo. Väčšinou nebol doma. Chodil po krčmách, alebo sa túlal niekde s kamarátmi,“ zaspomínal si Dávid na svoje detstvo. „My sme mohli chodiť len, že do školy a domov. Ja robota a domov. Ešte som ani nedorazila do obchodu a už, že kedy prídem. Neskutočne dlhé hodiny sme s ním museli sedieť v krčme,“ priznala Dávidova mama Frederika. „Prvú facku, čo som dostala, si pamätám úplne presne. To mal náš syn mesiac,“ dodala jedným dychom.
Krik, hádky a oplzlé nadávky boli u nich doma na dennom poriadku. Jedna z týchto scén sa skončila bolestivým úrazom. „Bol som svedkom toho, keď mala mama ruku na dve časti… Zbil ju veľmi, potom ju trieskal o zem, škrtil ju a tak nešťastne ju kopol, že jej tú ruku zlomil. Až na ďalší deň sme šli na pohotovosť. Celú noc si to, chudera, odtrpela. Ako náhle sa, neviem ako, dozvedel, že sme šli na pohotovosť, tak jej povedal toľko, že dúfa, že povedala, že spadla z bicykla,“ povedal Dávid. Zo strachu o svoj život však týranie zo strany otca a manžela nikdy nenahlásili na polícii. Len tíško trpeli. „On povedal, že radšej ju zabije, než by sa mal rozviesť,“ vzdychol si mladý muž. Zlomom v ich životoch bol 6. september 2017. „Tak ako každý deň som šiel po otca do krčmy. Už cestou nadával, že ju zbije. Že ju dokope, že sme obyčajní hajzli. Mne sa začali vynárať úplne všetky spomienky. Myseľ odišla a pracovali iba ruky,“ vysvetlil Dávid do slzami v očiach. Otca usmrtil údermi kladivom a dobodaním nožom.
Okamžite po skutku sa šiel udať na políciu a svoju vinu hneď priznal. „Vyčítam si to dodnes. Lebo nielenže som zobral ľudský život, ale chcel som byť iný. A teraz ma ľudia vidia takého istého,“ skonštatoval chlapec, ktorý bol odsúdený na štyri roky, no krajský súd mu trest zmiernil na dva roky. Do výkonu trestu však stále nenastúpil, pretože sa o jeho prípad začala zaujímať prezidentská kancelária. Od Dávidovho právnika si pýtali podklady týkajúce sa jeho prípadu, pretože dostali od ľudí veľa žiadostí na udelenie milosti. Kým rozhodnú o jeho osude, jeho nástup na výkon trestu je pozastavený. Dávid netuší, ako bude pokračovať príbeh napísaný v knihe jeho života. No vie jedno. Chce si zatiaľ naplno užívať slobodu, vytúžený pokoj a čerstvý vzduch so svojou milovanou matkou.