Andrej po ťažkej operácii upadol do kómy: Lekári povedali, že koniec, no stal sa zázrak!
Andrej aj so svojou rodinou žili úplne normálny a bežný život. Pred dvomi rokmi sa to však všetko zrútilo ako domček z karát. „Mal som taký tik, že musím Andrejovi zavolať. Šiel do poobedňajšej smeny a ja som cítil, že niečo sa stalo. Dvihol som mobil a volal som mu. Nedvíhal. Toto sa zopakovalo osemkrát. Až potom mi dvihol telefón a povedal mi, že mu nie je dobre a odpadol,“ zaspomínal si na začiatok ťažkých časov Andrejov otec. Mladý muž dostal epileptický záchvat a pri páde si zrejme udrel hlavu o obrubník. Následne sa začal kolotoč vyšetrení. Zistili, že má mozgový kavernóm, čo je zhluk ciev, ktoré sú tak poprepletané, že hocikedy hociktorá môže prasknúť. „Šiel som na operáciu a potom si už nepamätám nič,“ vzdychol si Andrej.
Po operácii upadol do kómy, v ktorej bol tri mesiace. Podľa slov jeho rodičov to boli najhoršie tri mesiace v ich životoch, hotové peklo. Navyše, strašili ich aj hororové lekárske prognózy. „V Bratislave mi jeho ošetrujúci lekár povedal, že je koniec. A keď nebude koniec, chlapec bude ležať na posteli. Že sa nebude hýbať. Zlom nastal, keď som mu v nemocnici chytil ruku a povedal som mu, že to takto nesmie skončiť, toto my dáme. A ja som cítil stisk jeho ruky,“ vysvetlil s úsmevom Andrejov otec. Neskôr mu kvôli opuchu mozgu museli vybrať časť lebečnej kosti. Vrátili mu ju až po roku a pol. Za ten celý čas pri ňom otec vždy počas jeho spánku bdel a dával pozor, aby si náhodou neľahol presne na tú časť hlavy. Mohlo by to mal fatálne následky. Napokon sa to dalo do poriadku, no problém bol, že Andrej všetko zabudol a musel sa to učiť odznovu ako malé dieťa. Hoci opäť všetci tvrdili, že jeho stav je definitívny, jeho otec sa nevzdal. A urobil dobre. „Slovo definitívne u nás v rodine neexistuje. Keď sa učil čítať, písať, chodiť, rozprávať, každý hovoril, že je to definitívne. Čo je definitívne? Chodí, číta, píše, rozpráva, je tu…,“ dodal s úsmevom. Snom týchto dvoch mužov bolo navštíviť Moskvu, ktorá je ich milovaným mestom. Pomodliť sa a poďakovať v Chráme Vasilija Blaženého za to, že Andrej žije. Siedme nebo verí v zázraky, a preto si rozhodne nenechajte ujsť ich spanilú jazdu do Ruska!