Sestrička z COVID oddelenia opísala, čo prežívali s koronou: Jej slová zvierajú hrdlo!
Svetlana nemá ľahký život, no problémy, s ktorými sa potýka, jej nevzali z tváre úsmev. Práve naopak. Sympatická tmavovláska je pozitívne naladená a vyžaruje z nej pokoj a vyrovnanosť, pretože nestráca vieru. Naučila sa to vďaka dcére Janke, ktorá je v bdelej kóme, a o ktorú sa stará. Taktiež vďaka práci, ktorú robí. Svetlana je totiž zdravotná sestra pracujúca na infekčnom oddelení v martinskej nemocnici. Tá mala počas prvej vlny koronavírusu medzi prvými červené oddelenie. „Bolo to veľmi ťažké, pretože sme nevedeli, s čím pracujeme, s čím sa potýkame, ako sa chrániť, čo robiť. Báli sme sa, aby sme nenakazili svojich príbuzných. Dokonca som mala kolegyňu, ktorej manžel povedal, aby ani domov nechodila, lebo sa bojí, že sa nakazia. Museli sme dodržiavať tie hygienické opatrenia, bezpečnostné opatrenia, čiže ochranný odev, respirátory. Bez toho by to určite nešlo,“ zaspomínala si Svetlana. Hoci v mnohých nemocniciach mali problém s nedostatkom ochranných prostriedkov, ona túto núdzu nepociťovala. Ťažšie bolo podľa jej slov nestrachovať sa. „Museli sme zachovať chladnú hlavu a byť pokojné, pretože pacienti mali dosť z toho, že sa báli, čo sa s nimi deje, prečo sú v nemocnici. Ťažko to prežívali, takže sme museli pracovať s pokojom, s rozvahou a s milým slovom. Pacientov sme upokojovali, aby sme to spoločne zvládli, lebo keby bol pacient rozrušený, nepokojný, tak sa to aj horšie lieči a manažuje celý priebeh liečby,“ vysvetlila.
Bežnou rutinou je pri práci na takomto oddelení nosenie ochranného obleku a respirátora. Hoci si naň zvykla, priznáva, že je v ňom náročné už len tak byť, nieto vykonávať v ňom prácu sestričky. „Pracuje sa v tom hrozne. Ťažko sa v tom dýcha, aspoň ja mám ťažké respiračné problémy, keď mám dlho ten respirátor. Nemôžem sa ani ísť napiť, najesť, ísť na toaletu tak, ako by som si to predstavovala,“ zhodnotila Svetlana, ktorá prichádza do kontaktu aj s pacientmi s ťažším priebehom ochorenia. Po všetkých skúsenostiach, ktoré má z prvej a druhej vlny, si želá len jediné. „Najradšej by som bola, keby to už skončilo, lebo je to namáhavé pre všetkých. Aj pre nás zdravotníkov, aj pre pacientov, aj pre obyčajných ľudí, ktorí získavajú informácie väčšinou z médií. Takže niekedy nevedia, kde je pravda a ako to všetko beží,“ dodala s úsmevom.
