Kristíne zomrel na Covid milovaný manžel: Ostala sama s 2 deťmi, tehotná a bez peňazí!
Rok 2020 bol pre Kristínu a jej manžela Jožka veľmi šťastným rokom. Celý život bývali v podnájmoch a práve v tom roku sa im konečne podarilo vziať si hypotéku a bývať vo svojom. Kúpili si starší dom v obci Boleráz a plánovali si ho celý svojpomocne prerobiť. A aj sa im to darilo. Popri radosti z dvoch synov a vízie spoločnej budúcnosti v domčeku ich zastihla aj ďalšia šťastná novina. Kristína totiž otehotnela a pod srdcom nosila dcérku, ktorú si veľmi priali. Všetko vyzeralo dokonale. Lenže potom prišiel rok 2021.
Začiatkom roka sa všetci nakazili covidom a kým tehotná Kristína mala ľahký priebeh, u silného a doposiaľ zdravého štyridsiatnika udrel plnou silou. „Ako keby to všetko on nasal na seba, aby nám sa nič nestalo. Ja to neviem pochopiť,“ vzdychla si so slzami v očiach. Ani jeden z nich však nepatril k tým, čo by pandémiu zľahčovali, práve naopak. „Keď to vypuklo prvý raz, on začal šiť rúška. Rozdávali sme ich po činžiaku, kde sme bývali v Hlohovci. Do roboty, kde pracoval, došiel ako prvý človek s rúškom. Všetci sa mu smiali, či mu nešibe,“ podotkla Kristína.
Hoci sa snažili dostať k adekvátnej zdravotnej starostlivosti už skôr, lekárka im povedala, že antibiotiká nepotrebuje. Taktiež privolaná sanitka skonštatovala, že má dobrú saturáciu kyslíka a keďže je mladý, musia len vydržať, kým to prejde. Jozef sa tak dostal do nemocnice až s obojstranným zápalom pľúc a podozrením na krvnú zrazeninu v pľúcach. „Už, keď som sa s doktorkou vyslovene pohádala cez telefón, tak nám voľajaké antibiotiká predpísala, ale on už začal kašľať krv, čiernu. Povedali sme, že už nečakáme a nech bleskom dojde sanitka. Že nech ho aspoň vyšetria...On ešte prešiel aj do sanitky, ale už sa nevrátil,“ povedala mladá žena o najťažších chvíľach svojho života.
Jeho stav sa v nemocnici zo dňa na deň zhoršoval. „Ten pocit úzkosti, samoty a bezmocnosti, že nemôžem mu nijako pomôcť. Písal mi, že sa bojí. Taký silný chlap, čo sa v živote ničoho nebál.“ Lekárom sa ho už nepodarilo zachrániť a tak Kristína zrazu ostala na všetko sama. S obrovským žiaľom v srdci pre smrť milovaného manžela, s dvomi synmi, tehotná a bez peňazí. Pandemický príspevok a prídavky na deti totiž činili sumu 319 eur. Z čoho by popri chode domácnosti zafinancovala dokončenie domu si nevedela ani len predstaviť. Nehnuteľnosť však predať nechcela, pretože každá stena, každý klinec a každá kachlička jej ho pripomínali. „Tuto ho vidím všade...či na omietku pozriem, či na sedačku, ktorú skladal, či na zem, ktorú robil. Všetko robil on. Ja ho tu stále cítim, vidím,“ povedala nešťastná Kristína. Siedme nebo osudom ťažko poznačenej žene významne pomôže a je asi jasné, čoho sa bude týkať.