Onkopacientka žiadala pre syna autistu príspevok na auto: Šokuje vás, prečo to zamietli!
V Brezne žije tridsiatnička Andrea, ktorá sa stará o svojich dvoch synov úplne sama. Hoci je takých žien na Slovensku veľa, osudom ťažko skúšaná žena má svoj kríž o to ťažší, že mladší Damiánko sa narodil s autizmom. „Keď dostane amok, prebehne mi cez celú izbu a tu sa mi ukľudní. Lebo strašne si búchal hlavu o zem, teraz si zvykol o stenu, ale keď je tu tento matrac, tak sa na ňom zastaví a má to lepšie,“ povedala Andrea na margo matracu, ktorý majú položený uprostred obývačky. Keďže má chlapec špecifickú diagnózu, vyžaduje si aj špecifický prístup. „Nemôžeme s ním ani chodiť na ihrisko, lebo keď dostane amok, tak sa všetci pozerajú, že je nevychovaný,“ vzdychla si.
Akoby toho už nemala dosť, do všetkých problémov so synom jej v 33 rokoch diagnostikovali rakovinu. Onkologická pacientka však ostala na svoju chorobu i na deti sama. Jej partner to totiž nezvládol. „Keď som ochorela, bolo to ťažké. On nezvládol to, keď som ostala bez vlasov. Zrazu sa to všetko sypalo. Nepodporoval ma. Keď som bola po chemoterapii, ja som sa potrebovala s niekým rozprávať. On nemal záujem,“ vysvetlila. Andrein zdravotný stav sa zhoršil a trápi ju to najmä kvôli jej synčekom. „Vrátilo sa mi to. Mám v hrudnom koši metastázu. Podstupujem novú liečbu, tabletkovú. Už, keď si sadnem a vydýchnem, prídu tie myšlienky, že čo ak sa mi niečo stane? Že, kde pôjdu? Lebo, fakt neviem, kto by si ich zobral. Asi by Damián skončil v ústave alebo v detskom domove. Toto je myšlienka, ktorá ma ničí,“ povedala so slzami v očiach.
Andrea robí všetko pre to, aby jej syn Damián dostal čo najlepšiu starostlivosť vzhľadom na jeho autizmus. Preto s ním chodí na canisterapiu, na muzikoterapiu i na plávanie. Žiaľ, žiadne špeciálne terapie pre autistov v Brezne nevykonávajú, a tak musí Andrea s deťmi chodiť desiatky kilomerov do Žiliny, do Rimavskej soboty a do Banskej Bystrice. Keďže nie je v jej finančných možnostiach nasporiť si na auto, cestovať musí verejnou dopravou. Damián to ale pre svoj stav nezvláda a každá cesta je pre Andreu doslova nočnou morou. Chlapec totiž kričí, hádže sa o zem a ľudia navôkol len škaredo zazerajú. Vykúpením by pre ňu bolo auto, no žiadosť o príspevok jej bola napriek Damiánkovému 90% postihnutiu zamietnutá. „Žiadala som, aby bol posudzovaný pri posudkovom lekárovi a aj tak nám to zamietli. Pri Damiánovi bolo vyjadrenie, že chodí, nie je vozíčkar, tak môžeme cestovať autobusom. Dali nám kartičku na MHD a to bolo celé,“ skonštatovala a zalomila rukami. A, keďže v Siedmom nebi sa stále dejú zázraky, jeden veľký sa udeje aj v tejto osudom ťažko skúšanej rodine!