Ťažký život statočnej Dáše: Smrť dcéry, vážne hendikepovaný syn a nedostatok peňazí!
Každý rodič si praje, aby boli jeho deti v prvom rade zdravé, spokojné a aby im nič nechýbalo. Lenže, osud niekedy škaredo zamieša karty a všetko je naopak. Sympatickej Dáši sa pred 26 rokmi narodil syn Jakub. Aj keď prišiel na svet ako zdravé dieťa, situácia sa zvrtla tak, že dnes je odkázaný na starostlivosť 24/7. Musí ho prebaľovať, kŕmiť, holiť, sprchovať i holiť. „On nerozpráva, nepočuje a nechodí. Je na úrovni polročného bábätka. Ako bábätko sa narodil zdravý, ale lekár mu odmietol dať kyslík, keď bol v bezvedomí. Spôsobili mi celoživotný údel,“ vzdychla si Dáša. Kubkovo postihnutie sa stalo dôvodom pre rozpad jej vzťahu. Jeho otec totiž nezvládol jeho diagnózy. „Odišiel, keď mal šesť mesiacov. Povedal, že on sa o kripla starať nebude. Že ho mám nechať umrieť,“ šokuje Kubkova mama. Hoci sústavná starostlivosť o vážne postihnuté dieťa je príliš veľkým bremenom, ani zďaleka to nie je jediná vec, ktorá sa jej stala.
Dáša mala okrem syna Jakuba a dcéry Kataríny aj tretie dieťa – dcéru Lucku. Tá však zomrela na rakovinu. Dievčatko malo len 6 rokov a posledný raz vydýchlo doma – mame v náručí. K tomu sa pridali aj problémy s dcérou Katkou. „Problém bol, že keď ostala tehotná so Saškou, tak otca nemala. Nepriznala otca do rodného listu. Saška nemá otca a ani nevie, kto to je. Nedokázala sa o ňu starať sama. Keby mňa nebolo, keby som ju ja sem nezobrala ako bábätko, ona by sa o ňu nedokázala postarať,“ vysvetlila Dáša, ktorá sa stará aj o vnučku Sašku. Jej matka sa jej zriekla a nejaví o ňu záujem. „Ona je teraz vydatá a má tri deti. Bývali v Studienke a tam Sašku nechceli zobrať, pretože to sú Rómovia. Odkázali, že Sašu nikdy nezoberú. Ona mi povedala, že pokiaľ ja som na ňu zvyknutá, že si ju mám nechať,“ zhodnotila. Že si k novej rodine nevzala Sašku a jej prítomnosť si nevydupala, jej trhá srdce. „Ja sa hanbím za to, lebo ja som ju v živote k tomu takto nevychovala.“
Samotná Saška je však šťastná, že žije s babkou a mamu by už neuprednostnila. „Som radšej, že som tu u babky. Mama by sa o mňa nepostarala tak, jak babka. Nebolo by mi tam lepšie ako tu,“ myslí si dievča. Rodinka žije veľmi skromne a každé euro musia v ruke niekoľko krát otáčať. Po vyplatení všetkých výdavkov sú radi, že dokážu zabezpečiť bežné fungovanie domácnosti. Na záležitosti, akými sú oblečenie, hračky či nebodaj prerábka starého domu či nový nábytok, nemajú ani pomyslenie. Dáša totiž túži po niečom, čo je na prvý pohľad jednoduché, no na druhej strane nesplniteľné. „Môj sen je, aby bol môj syn zdravý. Ale to sa nikdy nestane. To mi nikto nikdy neumožní,“ uzavrela. Hoci vrátiť niekomu zdravie či život, nie je v silách Siedmeho neba, postará sa o veľmi užitočnú pomoc. A opäť a budú diať veľké zázraky!